Píše sa rok 1980, studená vojna beží a červená armáda práve spúšťa svoju inváziu do Afganistanu. Amerika sa k afganskému konfliktu stavia vlažne.
Ešteže je tu Charlie Wilson, muž so slabosťou pre whisky a ženy, kongresman z Texasu, dobrý rečník, vlastenec. Nežne manipulovaný krásnou a vplyvnou Joanne Herringovou sa vydá na návštevu Pakistanu, kde v afganských utečeneckých táboroch na vlastné oči vidí utrpenie nevinných civilistov.
O studenej vojne radšej s humorom
Pohne to ním a on si uvedomí, že títo civilisti sú ochotní srdnato bojovať proti sovietskym vojakom, pretože sú voči nim plní nenávisti. A to majú predsa spoločné s Američanmi. Emočné vypätie sa v ňom teda spojilo s pragmatizmom.
Wilson začne vzápätí organizovať tajnú operáciu. Hľadá na ňu peniaze a vyjednáva o tajnej medzinárodnej podpore, predovšetkým Izraela, Egypta a Saudskej Arábie.
To všetko sa vo filme prelieva galónmi whisky a inteligentným humorom. Tím Wilson – Herringová je nadmieru úspešný, darí sa mu získať obrovské prostriedky na dodávky zbraní a výcvik pre mudžahedínov.
Všetci vieme, že sovietska armáda sa najmä vďaka americkým peniazom musela z Afganistanu stiahnuť a že tento vojenský neúspech výrazne prispel k ukončeniu studenej vojny.
Rovnako vieme, že z dlhodobého hľadiska bol výcvik a vyzbrojenie mudžahedínov neprezieravým krokom – z bývalých spojencov Ameriky sa stali úhlavní nepriatelia. Film Súkromná vojna pána Wilsona sa síce snaží reflektovať neistý historický výsledok afganskej operácie, ale robí to iba nevýrazne a veľmi neochotne.
Jasne dobrí a jasne zlí – ako v béčkovom westerne
Bez ohľadu na proklamovanú záverečnú pozíciu môže film veľmi dobre hlásať pravý opak.
Tak napríklad, klasický gangsterský film mal byť moralitou, čo varuje pred zločineckým životom. Gangstra v ňom spravidla čaká nezávideniahodný koniec, v lepšom prípade doživotný žalár. Jadrom a emotívne najpôsobivejšou časťou filmu však býva fáza gangstrovho vzostupu, a bez ohľadu na tristný koniec zostávajú zločinu lesk a príťažlivosť.
Podobne postupuje i režisér Mike Nichols. Emotívne spracúva utrpenie Afgancov, rovnako i odmenu Charlieho Wilsona v podobe vyznamenania. Vojnu podáva ako počítačovú hru, boj dobra proti zlu.
Je takmer ako radostné dobrodružstvo malých skautov, kde rozhodne nikomu nejde o život. Ruskí vojaci sú zasa masou po krvi bažiacich zlosynov – polarizácia vskutku hodná béčkových westernov či rozprávkových eposov ako Pán prsteňov a Harry Potter.
Emotívne rozprávanie v nás vyvoláva sympatie v prospech Charlieho Wilsona, neposkytuje však nijaký priestor na slobodné pochybovanie. Záverečný načrtnutý autorský odstup od jednoznačného hodnotenia nedávnej histórie je nevýrazný. Je škoda, že inak dobrý film kazí pachuť priehľadnej agitácie.
Súkromná vojna pána Wilsona (Charlie Wilson's War), USA, 2007, 102 min.
Réžia: Mike Nichols. Scenár: Aaron Sorkin. Kamera: Stephen Goldblatt. Hudba: James Newton Howard.
Hrajú: Tom Hanks, Julia Roberts, Philip Seymour Hoffman
Premiéra v SR: dnes
Viac o filmových premiérach sa dozviete na kultura.sme.sk. Autor: Jakub Kudláč (Autor je publicista)
