Úrady nedávno povolili výstavbu skládky v Pezinku proti vôli mesta. Treba ešte na Slovensku budovať skládky?
„Slovensko je stále mierne preskládkované, aj keď v poslednom období bolo pre sprísnené podmienky v rámci Európskej únie zatvorených viacero skládok. Začiatkom 90. rokov sa u nás vydávali povolenia na bežiacom páse, výsledkom bolo vyše 150 nových skládok. V priebehu pár rokov vznikli obrovské kapacity a prevádzkovatelia doslova naháňali odpad, aby dokázali splácať pôžičky. Tlak na triedenie a recykláciu bol preto veľmi slabý. Trend v únii je pritom opačný, maximalizovať recykláciu a minimalizovať skládkovanie.“
Ako sme na tom s recykláciou dnes?
„Podľa údajov Európskej environmentálnej agentúry je Slovensko v rámci EÚ v miere recyklovania komunálneho odpadu druhé a v recyklovaní obalov šieste. Od konca.“
V čom vidíte problém?
„Legislatíva nenúti priemysel, aby poskytoval obciam na triedený zber väčšie prostriedky, tak ako je to vo vyspelých krajinách. Ministerstvo životného prostredia stále podlieha tlaku lobistických skupín priemyslu a obchodu. Obce by tiež mohli vytvárať lepšie podmienky na triedenie. Spaľovanie a skládkovanie by malo byť až na poslednom mieste.“
Čo môže preto spraviť bežný človek?
„Hlavná zodpovednosť nespočíva na občanoch. Ak budete mať hlboké ekologické presvedčenie a budete zodpovedne triediť, nie je vám to nič platné, ak v okruhu stoviek metrov alebo kilometrov od domu nemáte žiadne kontajnery na triedenie. My Východoeurópania už roky obdivujeme triedený zber v Rakúsku alebo v Nemecku, a myslíme si, že triedenie je tam založené na väčšom povedomí ľudí. Štát musí vytvárať aj priaznivú legislatívu a ekonomické nástroje, a priemysel prijať zodpovednosť za svoje výrobky, ktoré raz budú odpadom.“
Dôležitú úlohu zohrávajú obce. Aký je ich prístup?
„Skvelým príkladom je Palárikovo, ktoré má momentálne najvyššiu mieru triedenia a recyklácie v strednej Európe. Za posledných šesť rokov znížili množstvo komunálnych odpadov o 70 percent. Je to pritom obyčajná niekoľkotisícová slovenská dedina bez väčších prostriedkov. Slušne to funguje napríklad v Skalici alebo v Starej Ľubovni. Vo väčšine našich miest a obcí však drvivá väčšina odpadov končí na skládkach.“
Čo sa s odpadom deje po vytriedení?
„Keď sa jednotlivé druhy odpadov vytriedia do určených nádob, odvezú sa do dotrieďovacej linky, kde sa na pomaly bežiacom páse ešte dotrieďujú. Prebratý odpad putuje na recykláciu, kde sa z použitého materiálu vyrobí nový a vráti sa do obehu. Napríklad toaletný papier alebo noviny sú aj z recyklovaného papiera.“
O koľko sa dá recyklovaním znížiť množstvo odpadov vyvážaných na skládku?
„Rakúsko a Nemecko dosahujú v celoštátnom priemere okolo 50 percent, najlepšie mestá s dobrým systémom vytriedia až 70 percent odpadov.“
Zvyšok už končí na skládke alebo v spaľovni?
„Aj nevytriedený zvyšok sa ešte dá dotrieďovať modernými technológiami, kovy sa napríklad vyťahujú magnetom. Časť netriedeného zberu teda ešte ide na recykláciu, časť tvoria biologicky rozložiteľné zložky, ktoré sa kompostujú, čím sa významne zníži ich objem. Ak sa spojí intenzívny triedený zber a mechanicko-biologická úprava, môžeme v priebehu niekoľkých rokov reálne uvažovať o znížení komunálneho odpadu až o 70 – 80 percent.“
Investovať do moderných technológií je však drahšie ako zasypať jamu...
„Oproti skládke je čokoľvek drahšie, preto skládky stále prevažujú. Keby sme však počítali aj s problémami budúcich generácií o pár desiatok rokov, tak by skládky vyšli omnoho drahšie. Technologické zabezpečenie nevydrží večne, plastové podložia sa postupne rozložia.“
Nové skládky predsa musia spĺňať prísne kritériá...
„Žiadna skládka neposkytuje naveky nepriepustné podložie, vážnym problémom sú aj skládkové plyny. Biologicky rozložiteľné odpady priťahujú rozkladné organizmy, reakciou sa uvoľňujú aj toxické látky. V zhruba 20 vedeckých lekárskych štúdiách sa ukázalo, že v okolí skládok odpadov je v okruhu jedného až troch kilometrov zvýšený počet viacerých zdravotných problémov.“
Zdravotné dôvody sú hlavnou výhradou proti skládkam?
„Zatiaľ nie je presne preukázaná príčina a cesty úniku toxických látok. Napríklad v Nemecku už museli viacero skládok vyťažiť a previezť inde alebo spáliť. Sypanie odpadov na jednu kopu nie je inteligentné riešenie, navyše sa mrhá cennými surovinami. Je to presúvanie problému na budúce generácie.“
V Pezinku obyvateľom prekáža, že má u nich končiť odpad zo širokého okolia...
„Štátne orgány majú pravdu, že skládka nemôže byť za každou dedinou a istý počet skládok zatiaľ potrebujeme. Pezinčania však majú pravdu vo veci pochybení úradov a nevhodnosti lokality na skládku.
Lokalita nie je vhodná z geologického hľadiska, čo ešte v roku 1998 konštatoval odbor geologických faktorov Ministerstva životného prostredia SR. Nie je splnená ani technická norma, ktorá vyžaduje vzdialenosť sládky 500 metrov od obydlí. Ministerstvo navyše v roku 2006 pre skládku predĺžilo posudzovanie vplyvov na životné prostredie bez toho, aby zisťovalo, či nedošlo k zmene okolností. Mesto pritom v roku 2002 skládku v územnom pláne zakázalo. Právo aj odborné argumenty sú na strane Pezinčanov.“
Autor: Michal Piško © SME
