úväzok, v 37 percentách prípadov je to z dôvodu nízkoplatenej práce, v 11 % prípadov možno hovorit o spoločnom vplyve oboch spomínaných faktorov.

O nízkej mzde možno hovoriť vtedy, ak zamestnancova mesačná mzda je nižšia ako národné minimum. Čiastkový úväzok možno chápať ako pracovný čas nižší než 30 hodín týždenne. Nízka sadzba odmeny je zasa nižšia než hranica stanovená na národnej úrovni.

V Portugalsku a Dánsku je najnižší podiel ľudí s nízkou mzdou - 6, resp. 7 %. Je to oveľa menej než je európsky priemer - 15 %. Naopak na druhej strane škály je Veľká Británia s 21 %. Znamená to teda, že jeden zamestnanec z piatich má v tejto krajine nízku mzdu.

Dopad práce na čiastkový úväzok a nízka sadzba za prácu majú v jednotlivých krajinách rôznu váhu. Prácu na čiastkový úväzok najvýraznejšie cítiť v Holandsku (65 %), v Belgicku (63 %) a vo Veľkej Británii (55 %). Priemer v Európskej únii je 43 %.

Osoby s nízkym pracovným ohodnotením predstavujú viac ako polovicu všetkých ľudí s malou mzdou v Grécku (73 %), Taliansku (57 %), Španielsku (54 %), Luxembursku (53 %) a Portugalsku (52 %). Priemerná európska hodnota je 37 %. V Dánsku, Nemecku, Francúzsku a Rakúsku hrajú oba spomínané faktory približne rovnakú úlohu. Orientačne, na každý z nich pripadá 40 %.

Ako sme už spomenuli, v tejto skupine jednoznačne prevažujú ženy. Zo sto ľudí s nízkou mzdou predstavujú v EÚ ženy 77. Je to približne dvojnásobná časť žien medzi všetkými zamestnanými (42 %). Hranica 80 % alebo ešte viac sa dosahuje v Nemecku, Veľkej Británii, Holandsku a Rakúsku. Napríklad v Grécku je pomer medzi mužmi a ženami v tejto oblasti približne rovnaký. Veľký podiel na týchto číslach má skutočnosť, že 24 % všetkých zamestnaných žien pracuje na čiastkový úväzok, zatiaľ čo u mužov sú to len 2 percentá. Avšak svoj nezanedbateľný vplyv tu má aj mzdová sadzba. Tento faktor najviac vidieť v Luxembursku a Rakúsku. Dánsko je jediná krajina, kde sú ženy na tom približne rovnako ako muži.

Európske štatistiky na záver pripomínajú, že nízku mzdu netreba chápať rovnako ako chudobu. Životný štandard nezávisí len od výšky mzdy. V domácnostiach môže byť nízka mzda dopĺňaná aj inými zdrojmi príjmov: mzda zarobená ostatnými členmi domácnosti, ostatné príjmy z práce, sociálne dávky a pod. Ako chudobný sa v EÚ označuje človek, ktorého príjem je nižší než 60 % strednej hodnoty príjmu v danej krajine. V tejto oblasti štatistiky hovoria, že v EÚ je 8 percent zo všetkých zamestnaných ľudí.