Opäť je tu naše 20. storočie

Ešte sa neskončila veľká fotografická prehliadka Stratený čas? a už tu máme ďalší otáznik v názve. Tentoraz znie takto: Ako sme žili? Podtitul veľa objasní – Slovensko v 20. storočí.

(Zdroj: ARCHÍV SNM)

BRATISLAVA. Predstavte si, že na začiatku minulého storočia sa v Bratislave v Dunaji bežne kúpalo a premávali po ňom tri propelery. Nostalgia. Alebo: ako asi vyzerala v 30. rokoch výstava pohostinského a kuchárskeho umenia? Plagát na ňu je skvostný. A za koľko ušili v obuvníckej dielni topánky? Stovka – dve by stačili. Niečo bizarnejšie? Tak si v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave pozrite „prvý plech z konvertorovej ocele“ z roku 1966, ktorý je tiež súčasťou aktuálnej výstavy s názvom Ako sme žili?, ktorá potrvá až do jesene. Presnejšie, do 28. októbra, symbolicky do dátumu výročia vzniku Československej republiky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Ďalšou z mnohých možností, ktoré táto výstava ponúka, je klik na monitore s televíznymi archívmi, kde je k dispozícii radostná reportáž zo začiatku vysielania na Slovensku v novembri 1956: „Na vrchu Kamzík týči sa anténny stožiar a pod ním čaká budova vysielača.“

Na návštevníka čaká vyše dvetisíc podobných exponátov, ktoré mu priblížia bežný život v 20. storočí. Staré noviny, politické vyhlásenia, ale aj parfumy Dior a Chanel no. 5. Drevený náhrobník, ale napríklad aj magnetky s ovocím a zeleninou z materských škôlok na konci 70. rokov.

Prežiť v zákope

Výstava je zostavená chronologicky do siedmich celkov. Každý z nich sprevádza krátky film vysvetľujúci obdobie a tak­zvané posúvače času. Tie nájde návštevník v skrinkách so zásuvkami (mince, dokumenty, ústavy, vodičské listiny, medaily, reklamné letáky) a s vyťahovacími stenami (plagáty, pohľadnice, voličské listiny, fotografie).

SkryťVypnúť reklamu

Ďalej sa prechádzka 20. storočím odohráva medzi vitrínami s dobovým interiérom a kostýmami. A občas sa návštevník ocitne vo výstave totálne. Napríklad, keď musí prejsť cez simulovaný zákop z 1. svetovej vojny alebo keď sa pomocou archívnych filmov premietaných na steny či plachtu ocitne uprostred diania v auguste ’68 alebo v novembri ’89.

„Nie náhodou je takáto veľká prehliadka práve v tomto roku,“ tvrdí riaditeľ Slovenského národného múzea Peter Maráky. Na mysli má takzvanú osudovú či magickú osmičku v našich dejinách, ktorá je aj v čísle tohto roka. Ale nielen zlomové roky 1918, 1938, 1948, 1968 inšpirovali túto prehliadku. V januári sme oslávili 15. výročie vzniku Slovenskej republiky, čo je ďalšia príležitosť bilancovať.

Skratka na trikrát

SkryťVypnúť reklamu

„Na rozdelenie výstavy používame politické medzníky, ale v skutočnosti nezohrávajú až takú veľkú rolu. Sústredili sme sa skôr na zobrazovanie každodennosti,“ vysvetľuje jeden z koordinátorov celého projektu Peter Tomčík. „Súčasne by sme chceli otvárať diskusiu o tom, čo na výstave chýba a klásť aj nové otázky.“

Súčasťou výstavy je množstvo sprievodných akcií, ale na začiatok stačí, keď sa po tom storočí jemne prejdete. Hoci organizátori tvrdia, že je to „taká skratka“ 20. storočím, vzápätí dodávajú, že „ak si to kolečko neurobíte dva­tri krát, zrejme vám niečo ujde.“

Výstava Ako sme žili? ani zďaleka nie je učebnicová, no dá sa na nej veľa naučiť alebo aspoň dozvedieť. Chce byť príťažlivá, zábavná, prístupná akémukoľvek divákovi, rovnako deťom ako jeho rodičom. A aj je, závisí najmä od samotného návštevníka a najmä od toho, koľko má času, lebo možností je veľa.

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad v priestore kina Čas, kde sa počas celého dňa premietajú filmy z archívu Slovenského filmového ústavu (medzi nimi aj tituly od Dušana Hanáka či Martina Slivku), sú štyri monitory, kde sa môžete preklikávať archívnymi ukážkami z divadla, filmu, televízie a rozhlasu. Zvučka Dobrého rána a nahrávanie folklóru, divácky úspešný film z roku 1953 Jozefa Machu Rodná zem, Jakubiskova Perinbaba či hokejový zápas Slovensko – Francúzsko z roku 1996, keď sme vyhrali 5:1. Tu sa veľmi ľahko zabúda na čas.

I keď to celé vyznieva veľmi zábavne, okrem pár výnimiek cítiť v každej sekcii tragédie slovenskej histórie, ktorých nebolo málo. Plagát s rozosievačom kúkoľa a požiadavkou „konečne vyriešiť židovskú otázku“. Rok azda písať netreba.

Ani pri inom, ktorý nasleduje len pár krokov za ním: „Pasením k upevneniu zdravia, k zlepšeniu výživy a rastu ošípaných,“ znie výzva na plagáte s piatimi zásadami pre pasenie ošípaných.

SkryťVypnúť reklamu

Iba trochu zamrzí detail. Keď pri každom bloku visia ukážky dobových novín, dosť to nabáda k tomu, aby si „čitateľ“ sadol na dobovú stoličku k stolu, zapol dobovú lampu a v pokoji čítal, no tento „luxus“ si dopriať nemôže, lebo sedieť nie je na čom.

Zrejme potom by to koliesko – dve trvalo oveľa dlhšie. A asi by v záplave podnetov unikli iné unikáty, napríklad audiovizuálne záznamy z obdobia druhej svetovej vojny. Mnohé z nich údajne doteraz neboli publikované.

Bol to pre nás grandiózny vzostup

Historik DUŠAN KOVÁČ, autor knihy Dejiny Slovenska, je aj podpísaný pod názvom a libretom výstavy Ako sme žili?. SME vysvetlil, prečo zvolil otáznik a prečo mu na prehliadke všeličo chýba.

Na tlačovke zaznelo, že ste veľmi ovplyvnili výstavu. Ako to bolo?

SkryťVypnúť reklamu

„Myšlienka urobiť výstavu vznikla na pôde múzea. Oslovili ma, čo si o tom myslím. Zdalo sa mi to ako skvelá idea. Urobil som námet a vymyslel názov, pretože Slovensko v 20. storočí sa mi nezdal atraktívny. Chceli sme ukázať, ako sa žilo, nielen politické dejiny. Potom som urobil libreto.“

Táto prehliadka má podobne ako výstava Stratený čas? v názve otáznik. Chceli ste tiež nechať interpretáciu toho sto­ročia na návštevníkovi?

„Nie. Nejde tu o interpretáciu v politickom zmysle slova. Chceli sme urobiť prechádzku po 20. storočí. Ten otáznik je pre diváka: chcete vedieť, ako sme žili? No tak sa pozrite!“

Nie je momentálne v našej spoločnosti nostalgia za minulými časmi?

„Neviem, či je v popredí nostalgia. Samozrejme, niekde v pozadí je, najmä u starších. Hlavná myšlienka bola, že storočie už je za nami a nič sa na ňom nezmení. Mali by sme sa pokúsiť pozrieť, ako Slovensko vyzeralo na jeho začiatku a ako na konci. Je to svojím spôsobom grandiózny vzostup krajiny.“

SkryťVypnúť reklamu

Pre historika je dôležitý odstup, pritom koniec 20. storočia nebol tak dávno. Ako ste sa vyrovnali s rokmi po 1989?

„Najnovšie obdobie bolo najproblematickejšie. Ale nie pre historika, ten pozná fakty a to obdobie už máme zhodnotené. Zásadnou potravou prehliadky sú trojrozmerné exponáty. Takže to obdobie je problematické pre múzejníka. Keď tam vystaví počítače a celý náš virtuálny i-svet, nie je to pre diváka až také atraktívne.“

Nie je trochu škoda, že sa koniec prehliadky zredukoval na uniformy, na NATO a EÚ?

„Áno, ale čo by ste tam dali z toho obdobia? Modernú učebňu s počítačmi a kabínkami? Toto posledné obdobie, ktoré stále žijeme, nie je ešte múzejné.“

Dejiny Slovenska sú predmetom politických výrokov a počas rôznych politických režimov boli rôzne interpretované. Má výstava schopnosť kompenzovať neznalosť Slovákov a uviesť fakty na správnu mieru?

SkryťVypnúť reklamu

„Usilovali sme sa o vyvážený pohľad. Nie je to jednoduché, pretože Slovensko bolo v 20. storočí krajinou, ktorá prežila dva totalitné systémy, dve svetové vojny, studenú vojnu. Náš vývoj bol teda veľmi dramatický a v mnohom kontroverzný. Ne­chceli sme to zamerať len na politické dejiny, ale nemohli sme sa tomu vyhnúť, lebo všetko sa odohráva v politických deji­nách. Určité prostredie a predmety majú schopnosť pretrvávať napriek politickým zmenám – žehlička nezmenila svoju vizáž tým, že vypukla prvá svetová vojna. Ale politické udalosti robia rámec.“

Nechýba vám na prehliadke niečo?

„Chýba mi tam veľa vecí. Všetci, ktorí sme tú výstavu pripravovali, sme mali svoje predstavy. Limitoval nás priestor a finančné prostriedky. A vzhľadom na ne je vcelku vydarená. Veľmi som chcel, aby sme tam mali z obdobia slovenského štátu aj z obdobia 50. rokov to niečo, čo tieto totalitné režimy ľuďom dávali: oslavy, alegorické vozy, ako chceli ľudí ohlúpiť peknými symbolmi. To sa nám tam nevošlo.“

SkryťVypnúť reklamu

Jana Kadlecová

Sprievodné podujatia

Až do konca marca je súčasťou výstavy niekoľko projektov:


Kino Čas

Každý deň môžete vidieť blok dobových dokumentov od renomovaných režisérov (D. Hanák, M. Slivka, Š. Uher a ďalší)

Bratislavské televízne pondelky

Videoprojekcie povestných inscenácií z dramatickej tvorby Slovenskej televízie s účasťou tvorcov a hercov (adaptácie hier sloven­ských klasikov, vždy v pondelok)

Made in Koliba

Vybrané celovečerné filmy 20. storočia od Štyridsaťštyri po Fontánu pre Zuzanu (vždy vo štvrtok)

Retronedeľníček STV

Staršie rozprávky a seriály pre deti z televízneho archívu

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Komerčné články

  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  3. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  4. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým
  5. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta
  8. Aké výsledky prinášajú investície do modernizácie laboratórií?
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  2. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL
  3. V Polkanovej zasadili dobrovoľníci les budúcnosti
  4. Drevo v lese nie je dôkaz viny:Inšpekcia dala LESOM SR za pravdu
  5. Recept proti inflácii: investície do podnikových dlhopisov
  6. Skupina UCED expanduje v Česku aj v strednej Európe
  7. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná?
  8. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  1. Neuveríte, že ste v Poľsku. V tomto meste viac cítiť Škandináviu 17 881
  2. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 10 073
  3. Do čoho sa oplatí investovať: zateplenie, čerpadlo či okná? 4 875
  4. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky? 3 748
  5. ČSOB Bratislava Marathon s rešpektom k nevidiacim a slabozrakým 3 550
  6. Inalfa otvára v Trnave 80 prestížnych pracovných miest 2 399
  7. V Rimavskej Sobote šijú interiéry áut do celého sveta 2 055
  8. Pozitívne myslenie nie je všetko. Skutočnú silu nájdete inde 1 805
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu