pokoj.
Mikuláš Dzurinda predviedol expertné znalosti o tom, aké lepidlo ešte nevyrobili. Pre predsedu strany nie je nič ľahšie, ako si nájsť dôvod, prečo nemôže svoj post opustiť, ani keby chcel. Pavol Hrušovský si zasa položil otázku, čo také sa vlastne stalo, „aby bolo treba všetkých vymeniť“? Nie je možné, aby šéf opozičnej strany nevedel, ako dopadli parlamentné voľby a čo hlásia prieskumy preferencií dvadsať mesiacov po nich. Svojou otázkou Hrušovský nepriamo polemizoval s podpredsedom Lipšicom. Aj keď v spore o to, či je generačná výmena potrebná, Hrušovský vyhrá, preferencie KDH ešte preto do neba neporastú.
Každá strana má sväté právo, aby si vybrala takého predsedu, akého chce. Voliči zasa majú právo vybrať si, či takú stranu budú voliť. To je realita, ktorú rečnícke otázky nezmenia.
