BRATISLAVA. O nového bratislavského arcibiskupa a metropolitu Stanislava Zvolenského sa za bývalého režimu zaujímala komunistická tajná služba. V rokoch 1983 až 1985 ho ŠtB evidovala pod krycím menom Matuška ako dôverníka. Ústavný súd v roku 1992 vyriekol, že ľudia evidovaní v tejto kategórii nemuseli byť vedomými spolupracovníkmi ŠtB.
Čo sa dialo, nepovedal
„Keďže kategória dôverník nie je kategóriou spolupráce s ŠtB, hovoriť o mne v súvislosti s údajnou spoluprácou s komunistickou tajnou políciou je zavádzajúce a zmätočné,“ reagoval Zvolenský. K okolnostiam, ktoré mohli vznik jeho zväzku sprevádzať, sa nevyjadril.
ŠtB podľa záznamov Zvolenského zaevidovala na kontrolu „reakčne zameraných rímskokatolíckych duchovných“. Píše, že jej podal spolu šesť správ, najmä o kolegoch z okresu Galanta. V správach sa podľa záznamov z Ústavu pamäti národa vyskytli aj mená budúceho arcibiskupa Jána Sokola či biskupa Júliusa Gábriša.
„Správa, na ktorú sa odvolávate, je klamstvom. Do styku s príslušníkmi ŠtB som v danom období neprichádzal,“ píše Zvolenský. Predpokladá, že ŠtB sa k poznatkom dopracovala cez sieť agentov, ktorí ju mohli informovať o rozhovoroch s ním. Dodal, že je prirodzené, že sa o kňazov zaujímala.
ŠtB: Bol priemerný
Tajná služba zväzok uložila v roku 1985, lebo Zvolenský sa podľa nej síce snažil plniť požadované úlohy, ale len „priemerne“. Na schôdzky sa vraj dostavoval nepravidelne, a keď ho preložili z farského úradu v Galante, stratil možnosť kontrolovať reakčných duchovných.
Zvolenský píše, že z toho jasne vyplýva, že pre spoluprácu nebol vhodný typ. „Pri svojich postojoch to považujem za logické.“ Mrzí ho, že sa neobjavili podklady o aktivitách ŠtB, ktoré mu znepríjemňovali život v seminári aj po vysviacke.
Podporil ho aj hovorca katolíckej Konferencie biskupov Slovenska Jozef Kováčik, podľa ktorého Zvolenský patril medzi preverované či prenasledované osoby.
Autor: zu, vag
