Ako sa žije v rodine s troma vysokoškolákmi? „Ťažko,“ hovoria manželia Pavol a Elena Mazúrovci zo Žiliny. Majú štyri deti, jedno z nich už univerzitu skončilo, ostatní traja študujú. Juraj je tretiak na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, Marta tiež tretiačka na Katolíckej univerzite v Ružomberku a najmladší Branislav prvák na STU v Bratislave.
O tom, že ich deti by mali študovať – a pokiaľ možno všetky, sa v rodine veľmi nediskutovalo, bralo sa to ako fakt. Vysokú školu má síce iba otec, ale obaja rodičia pochádzali z rodín, kde sa vzdelaniu prikladal patričný význam.
„Všetky deti sa veľmi dobre učili už od základnej školy, a tak sme ich akosi automaticky prihlásili na gymnázium. Boli šikovné, po gymnáziu sa všetky dostali na vysokú školu,“ hovorí Pavol. Okrem Juraja všetky na prvý raz.
Obaja rodičia sú zamestnaní, ale finančná situácia býva často napätá. Pavol ako strojný inžinier v štátnom podniku zarobí mesačne 14000 čistého. Plat Eleny, techničky so stredoškolským vzdelaním, je 6200 čistého, takmer celý ho zhltne nájom štvorizbového bytu v paneláku, telefón, inkaso a časové lístky na MHD.
Každý z vysokoškolákov dostáva inú sumu peňazí – podľa toho, koľko potrebujú. Najviac stojí Braňovo štúdium v Bratislave – takmer 4000, najmenej – 1700 korún – dostáva Marta – z Ružomberka do Žiliny chodí domov každý týždeň. Rodičia vedia, že najlacnejšia by bola škola v mieste bydliska alebo s každodenným dochádzaním, deťom ale nebránili, keď sa rozhodli študovať to, čo ich zaujíma.
Minulý rok Juraj aj Marta získali pôžičku zo Študentského pôžičkového fondu. Každý tak mal 2000 korún mesačne. Tento rok bolo priveľa záujemcov, pôžičku im nepriznali. Na sociálne štipendium nemajú nárok, prospechové školy neposkytujú.
Všetky deti sa snažia popri štúdiu zarábať. Juraj využíva svoje jazykové znalosti, doučuje angličtinu, minulý rok v lete zohnal brigádu v Nemecku. Branislav v lete brigádoval v Žiline, kde sú hodinové sadzby len okolo 20 korún. Najťažšie to má Marta, zohnať prácu popri štúdiu sa v Ružomberku takmer nedá. V lete preto spolu s kamarátkou brigádovali v Bratislave. Z peňazí z brigád všetci traja financujú svoje vedľajšie výdavky – výlety s kamarátmi, kino, kozmetiku, prispievajú si na oblečenie.
Nedostatok peňazí v každodennom živote nie je badateľný – všetci majú čo jesť, majú čo na seba. Rodičia šetria najviac na kultúre a voľnom čase, nemajú auto, nechodia na zahraničné dovolenky. „Dovolenkujeme doma na záhrade alebo si urobíme výlet do hôr na Slovensku,“ hovorí Pavol. Aj modernizácia bytu čaká, kým deti neskončia školy a nezačnú zarábať.
(mar)
