Že Deep Purple sú dnes jedným zo základných kameňov rockovej histórie, o tom niet pochýb. Takisto ani o nadčasovosti ich muzikantského vkladu - minimálne nesmrteľnosť niektorých riffov či nadgeneračná obľuba skladieb ako Smoke On the Water, Highway Star alebo Child In Time tiež o niečom svedčí. Aj z tohto hľadiska by sa dal kladne hodnotiť fakt, že vychádza monografia, ktorá by mohla objasniť všeličo o histórii a hudbe legendárnej skupiny.

Lenže tých problémov je hneď niekoľko a jeden zo základných vychádza už z názvu knihy. V anglickom origináli totiž znie Ian Gillan: Životopis speváka Deep Purple, čo podstatne viac vystihuje obsah knihy. Ian Gillan vo svojej biografii opisuje v podstate celú svoju hudobnú kariéru, a to u muža, ktorý popri materských D. P. prešiel skupinami Episode Six, Ian Gillan Band, Gillan a Black Sabath, naspieval part Ježiša na slávnom albume Jesus Christ Superstar, dokonca v jednom období zavesil hudbu na klinec a pokúšal sa podnikať, predstavuje pomerne pestrú „všehochuť“ zážitkov, v ktorej je fenoménu Deep Purple vymedzený len určitý priestor. Takže ten, kto by chcel vedieť trochu viac práve o Deep Purple, o jednotlivých osobnostiach a o vzťahoch medzi nimi, o zázemí kapely a o jednotlivých nahrávkach, prípadne nahrávaní platní, bude asi trochu sklamaný.

Odľahčeným perom napísaná autobiografia na jednej strane podáva detailný prehľad koncertných šnúr dokonca s výpočtom jednotlivých miest a detailným líčením, čo sa kde a kedy Gillanovi prihodilo, na druhej strane je práve jej povrchnosť do istej miery stratenou príležitosťou naozaj sa niečo dozvedieť o „párploch“ a o ich hudbe. Pritom osobnosti ako aristokratický klávesista Jon Lord, po večeroch komponujúci svoje suity pre symfonický orchester, alebo nevypočítateľný gitarový fenomén Ritchie Blackmore - ostatne práve vyhrotené vzťahy Gillan verzus Blackmore vždy rozhodovali o situácii v skupine - by určite stáli za viac než tých pár odsekov, ktorých sa im ušlo v Gillanovej knihe.

Lenže to už je naozaj skôr téma pre nezávislého publicistu píšuceho o Deep Purple, a nie pre speváka, ktorý píše o sebe. Výsledkom je teda skôr opis bujarého života rockového muzikanta, než kniha o Deep Purple. Samozrejme, že je to Gillanovo právo, ale názov českého vydania predsa len sľuboval viac, než nakoniec dalo.

Bez ohľadu na niektoré výhrady a určitú autoštylizáciu kniha predsa len - možno aj trochu nechtiac - približuje rozporuplnú Gillanovu osobnosť. I keď sa na problémy okolo seba pozerá často s údivom a konštatovaním „ani neviem, ako sa to vlastne stalo“, mimoriadne výstižne hovorí v úvode svojej knihy: „Klávesista Jon Lord, basgitarista Roger Glover a bubeník Ian Paice sú v podstate mierni, dobrosrdeční ľudia s rovnakou dávkou zlých vlastností ako každý iný.

Celé tie roky sedia na našej hudobnej hojdačke niekde uprostred, zatiaľ čo gitarista Ritchie Blackmore a ja, spevák, sa zmietame na okrajoch a vychyľujeme ju svojím hudobným extrémizmom.“

MILOŠ JANOUŠEK

(Autor je publicista a folkový pesničkár)