Niektoré roky by mali mať deň navyše, zistili už starí Rimania. Ich kalendár astronómovia zlepšiliza pápeža Gregora XIII.v šestnástom storočí.
BRATISLAVA. Len 3499 obyvateľov Slovenska dnes oslávi narodeniny. Ľudia, ktorí sa narodili v priestupnom roku, majú sviatok len raz za štyri roky, keď sa k najkratšiemu mesiacu pridáva jeden deň. Rovnako sú na tom s oslavou menín Radomírovia, aj oni môžu prijímať gratulácie len raz za štyri roky.
„Priestupným rokom sa koriguje rozdiel medzi skutočnou a kalendárnou dĺžkou roka,“ vysvetľuje Juraj Tóth, vedecký pracovník oddelenia astronómie a astrofyziky na Univerzite Komenského.
Súčasný kalendár prijal pápež Gregor XIII. v roku 1582. Vystriedal kalendár Julia Caesara, ktorý prestal vyhovovovať, pretože bol nepresný. „Bola to spoločenská vec, spraviť kalendár, ktorý by presne kopíroval chod roka – občianskeho aj astronomického. Reforma priniesla pravidlá, keď môžu byť priestupné roky.“
Dovtedy bol priestupný rok každý štvrtý, po novom pribudli výnimky – naposledy nebol priestupný rok 1900, hoci je deliteľný štyrmi. Aby sa vyrovnali nepresnosti, ktoré sa v kalendári „nahromadili“ do 16. storočia, po 4. októbri 1582 nasledoval hneď 15. október.
Súčasný systém počítania rokov pochádza z Rímskej ríše. Caesar už vtedy pre nepresnosti presadil zásadnú zmenu – dĺžku roku stanovil na 365,25 dňa a každý štvrtý rok mal preto 366 dní. Tóth hovorí, že astronómovia považovali za logické nepridávať jeden deň k mesiacom, ktoré majú 30 alebo 31 dní, ale k najkratšiemu mesiacu s najmenším počtom dní – k februáru. „Je to vlastne historicky definované. Nemá to žiaden astronomický význam.“
Neskoršiu gregoriánsku reformu prijali niektoré európske krajiny hneď v 16. storočí, ale napríklad Rusko, Grécko či Bulharsko zmenili kalendár až začiatkom 20. storočia.
Kalendár vyjadruje isté periodické zmeny, ktoré kopírujú zmeny pozorované v prírode – obeh Zeme okolo Slnka alebo obeh Mesiaca okolo Zeme. Kalendáre sa tak delia na lunárne a solárne. Náš kalendár – lunisolárny – funguje na zmiešanom princípe. „Kalendárne mesiace kopírujú tú periodicitu, ktorá trvá od jedného splnu po ďalší spln Mesiaca, ale zároveň obsahujú ročný pohyb Zeme okolo Slnka,“ hovorí Tóth.
Zaujímavosti
dnes má narodeniny 1835 žien a 1664 mužov (údaj nemusí byť úplne presný, niektorí medzičasom mohli zomrieť)
29. februára 2000 sa na Slovensku narodilo 165 ľudí, z toho 76 chlapcov a 89 dievčat
29. februára 2004 to bolo 98 ľudí (58 chlapcov a 40 dievčat)
Zdroj: register obyvateľov
Je to deň prvej ústavy
Ženy na Slovensku môžu voliť od 29. februára 1920, keď sa zaviedlo všeobecné volebné právo. Prvú československú ústavu Národné zhromaždenie schválilo práve v tento deň.
Ústava, ktorá nemá výročie každý rok, má mimoriadny význam, myslí si historik Dušan Kováč: nastolila v Československu režim parlamentnej demokracie. „Československá ústava z roku 1920 bola v celoeurópskom priestore jediná, ktorá fungovala ako demokratická,“ myslí si Kováč.
Ako prvá ústava novovzniknutého štátu zabezpečila Slovákom všeobecné volebné právo. Zatiaľ čo Česi mali v rakúskej časti monarchie právo zúčastňovať sa na voľbách, v bývalom Uhorsku, do ktorého patrilo Slovensko, všeobecné volebné právo nebolo uzákonené. „Prvýkrát Slováci aj Slovenky mohli ísť voliť svojich zástupcov,“ objasnil historik význam ústavy.
Napriek tomu ju ľudia vtedy vnímali negatívne. Podľa Kováča za to môže prívlastok ústavy – čechoslovakistická: „Niekto to používa ako nadávku, pretože v tejto ústave sa hovorilo , že Československo je národným štátom národa československého.“ Ústava zlúčila dva samostatné národy, český a slovenský do jedného československého.
(jgl)
