VYSOKÉ TATRY. Turisti vo Vysokých Tatrách nebudú platiť. Minister životného prostredia Jaroslav Izák (SNS) včera poprel medializované správy o pripravovanom zavedení poplatkov a označil ich za dezinformácie. Turistiku v tatranskom ani v inom národnom parku nespoplatnia.
Ministerstvo za Izáka vraj nikdy nepracovalo na podobnom variante. Minister nepriamo pripustil, že za rozhodnutím je aj politická motivácia. Včera argumentoval aj školákmi a rodinami, ktoré by do Tatier nemohli pre poplatky prísť. Vraj by to neprospelo atraktivite Tatier a slúžilo by to len na vyťahovanie peňazí z vreciek občanov.
„Poplatky sú problémom a zaťažením rodín. Nechceme, aby nám Tatry chodili navštevovať len lepšie situované rodiny. Aby boli prístupné pre školákov a pre všetky slovenské rodiny,“ vyhlásil pravicový politik v socialistickej vláde.
Ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová (HZDS) vyhlásila, že jej rezort „tvrdo“ odmieta poplatky. Na pripomienku, že vstupné uplatňujú mnohé štáty Európy, reagovala: „Neporovnávala by som sa s celou Európou. U nás je situácia taká. Treba umožniť ľuďom, aby mali voľný vstup do prírody.“
Obidvaja členovia vlády sľúbili, že nebudú presadzovať poplatky ani v budúcnosti.
Peniaze z poplatkov mali ísť majiteľom pozemkov v chránených zónach za to, že nemôžu so svojím majetkom narábať.
Náhrady majiteľom chce Izák riešiť výkupom pozemkov, prideľovaním náhradných či nájmom. Sám hovorí, že pol miliardy, čo je odhadovaná suma náhrad, by zo vstupného nezískal. Idea spoplatňovania turistiky v Tatranskom národnom parku nenaráža u väčšiny ochranárov a odborníkov na výrazný odpor. Platby za túry v chránených územiach v zahraničí nie sú výnimočné a napríklad poľskí správcovia z toho profitujú.
Navyše, vo Vysokých Tatrách poplatky pred niekoľkými rokmi už vyberali. Ak by vyberali za túru 50 korún, pri odhadovaných dvoch miliónoch návštevníkov Tatier zisk zo vstupného by presiahol 100 miliónov korún ročne.
Myšlienka vyberania vstupného v Tatrách nie je nová. Spoplatnenie turistiky napadlo Tatrancom už v deväťdesiatych rokoch. Najnovšie koncepcie vypracovala Štátna ochrana prírody pred asi tromi rokmi.
Jeden z tatranských strážcov prírody si spomína, že pokus vyberať v Tatrách vstupné už bol, ale skončil sa stratou. Vstupenky v podobe pohľadníc stáli desať korún. Náklady boli pravdepodobne vyššie a poplatky zrušili. Verejnosť údajne daň za turistiku postupne prijala. Výťažok zo vstupného mal ísť totiž na údržbu turistických chodníkov.
Štatistika Tatier
Za minulý rok sa vo Vysokých Tatrách ubytovalo 410tisíc turistov.
Tatry podľa odhadu navštívilo asi 1,8 milióna ľudí. Do roku 2010 by to malo byť o ďalších 100tisíc viac.
Tatry sú schopné absorbovať ročne do 2,5 milióna turistov.
V roku 2007 stúpol počet turistov oproti roku 2006 od päť do sedem percent.
Najviac, 52 percent, bolo Slovákov, 15 percent Čechov, deväť Poliakov a po 7,5 percenta Maďarov a Nemcov.
Zo zvyšku cudzincov najviac navštevovali Tatry jednodňoví turisti z Južnej Kórey.
Dane namiesto poplatkov?
Jednou z alternatív, ako získať pre Tatry viac peňazí, je zdaniť miestnych podnikateľov. Tí to odmietajú. Hovoria, že už dnes platia turistický poplatok.
Bývalý pracovník Správy Tatranského národného parku Juraj Švajda si myslí, že ideálnejšie ako vyberanie vstupného od turistov na tatranských chodníkoch je otvorenie daňového systému.
Namiesto turistov by platili určité percento zo ziskov tatranskí podnikatelia.
Poplatky mu totiž pripadajú ako zbíjanie návštevníkov, ktorí už zaplatili nemalé položky za ubytovanie, stravu a vleky.
Tatranskí podnikatelia si však myslia opak. Tvrdia, že oni odvádzajú poplatky v rámci turistického poplatku za každého hosťa.
„V zahraničí už dlhšie uvažujú o ďalšom zdroji financovania. Tí, čo zarábajú na cestovnom ruchu, platia daň. Je to oveľa transparentnejšie,“ hovorí Švajda.
Hotelier Tomáš Huber z hotela Atrium v Novom Smokovci tvrdí, že platia už dosť. Za každého ubytovaného hosťa a noc platia 30 korún.
„Neviem si to predstaviť. Už teraz platíme dosť veľa. Každé zvyšovanie daní je citlivé,“ povedal Huber.
Šéf hotela Patria v Štrbskom Plese Jozef Bendžala dodáva, že celá záležitosť so vstupným v Tatrách je šitá horúcou ihlou a poplatky treba prehodnotiť. Nepáči sa mu najmä to, že z poplatkov by sa mala hradiť ujma majiteľom pozemkov v Tatrách.
„Najprv musíme zlepšiť služby v cestovnom ruchu, až potom sa dá uvažovať o sponzorovaní. Najkvalitnejší ľudia nám odchádzajú do zahraničia. Ťažko povedať, koľko je to ľudí, ale v Taliansku sme stretli v jednom stredisku 60 ľudí. Je to málo, veľa?“ hovorí hotelier.
Bendžala nevidí zatiaľ dôvod na otváranie daní. Pýta sa, prečo by mali práve podnikatelia suplovať štát a platiť za neho.
(wm)
