Cítia sa byť obkľúčení nepriateľmi a takmer neustále sú pripravení na útok. Proti nebezpečným susedom a barbarom sú Arméni ochotní spojiť sa s čertom, diablom i Moskvou. Zatiaľ im to vychádzalo. Arménsky ostrovček na Kaukaze plnom sporov a nevraživosti sa udržal.
Vari aj vďaka ruským vojenským základniam Arménsko dokázalo zostať slobodné. Vyhralo vojnu nad oveľa početnejším nepriateľom, Azerbajdžanom, o Náhorný Karabach a okupuje dodnes dosť rozľahlú časť azerbajdžanského územia. Arméni sú na víťazné ťaženie hrdí a tvrdia, že sú ochotní vytasiť zbrane znova, ak to bude potrebné.
Stačili však jedny prezidentské voľby, aby sa tento horský národ rozdelil na skupiny majúce k sebe také zaryté nepriateľstvo, že im stálo za to siahnuť po zbrani. Výsledkom volieb nie je ani tak nový prezident Arménska Serži Sarkisjan, ale osem mŕtvych, čo zomreli neďaleko jerevanského námestia Slobody preto, že sa nechceli zmieriť s víťazstvom politika, ktorý sa im nepáčil.
Opozícia jednoducho vyhlásila voľby za sfalšované a basta. Prezidentom je vraj niekto úplne iný, a to niekdajší arménsky líder Levon Ter-Petrosjan. Ťažko povedať. Zahraniční pozorovatelia si nemyslia, že by voľby boli úplne OK, ale zdá sa im, že ich naozaj vyhral Serži.
Mávam sklon zahraničným pozorovateľom veriť viac než domácemu rozvášnenému davu. Jedno je však jasné. Keby chcel Azerbajdžan riešiť vrátenie okupovaných území i Náhorného Karabachu teraz, Arméni by o vojenskú korisť rýchlo prišli. Možno, že by sa pre samé hádky ani nestačili naľakať.
