Ak v prvom kole prezidentských volieb niekto získa polovicu hlasov zúčastnených,hrozí ústavná kríza.
BRATISLAVA. Ivanovi Gašparovičovi by podľa prieskumu MVK v prvom kole prezidentských volieb dalo hlas 52 percent zúčastnených voličov. Takú podporu doteraz u nás v hlasovaní nezískal nikto.
Výsledok nad 50 percent však prináša úskalie – nejednoznačný článok ústavy. „Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov,“ píše sa v ústave.
Spoluautor novely ústavy Peter Kresák hovorí, že na zvolenie by musel získať viac ako polovicu hlasov 4,1 milióna zapísaných voličov. „Text hovorí jednoznačne o nadpolovičnej väčšine všetkých voličov.“ Právnik Ivan Trimaj má rovnaký názor.
Ústavný právnik Radoslav Procházka si naopak myslí, že Gašparovič s 52 percentami hlasov zúčastnených voličov by sa stal znova prezidentom už po prvom kole. „Výklad, rešpektujúci doterajšiu prax a opierajúci sa najmä o gramatiku a účel, vedie k záveru, že väčšinou, potrebnou pre zvolenie v prvom kole, sa rozumie nadpolovičná väčšina z odovzdaných hlasov, ktoré sú platné.”
Názor prezidentskej kancelárie je bližšie Procházkovmu výkladu tejto časti ústavy.
Ak teda nastane situácia, že v prvom kole volieb niekto získa viac ako polovicu hlasov zúčastnených, môže o výsledku rozhodovať Ústavný súd.
Radičová potrebuje dobrú kampaň
Šéf MVK Pavel Haulík hovorí, že ani súčasná silná pozícia prezidenta nemusí znamenať, že pravicová kandidátka je bez šance. Do volieb hlavy štátu zostáva ešte rok. „Takýto veľký náskok súpera je veľmi nevýhodná situácia, ale všetko záleží na tom, ako Radičová zvládne kampaň.“
Na to, aby sa situácia začala obracať, bude potrebovať opozičná kandidátka silnú a dobre zvládnutú kampaň. Pri predchádzajúcej voľbe prezidenta v roku 2004 práve v tomto SDKÚ so svojím kandidátom Eduardom Kukanom zlyhala a zjavne ju podcenila.
Haulík tvrdí, že blížiaca sa prezidentská kampaň bude oveľa dôležitejšia ako pri iných voľbách. Aby uspela a voličov oslovila, musela by byť „veľmi sofistikovaná a profesionálna“.
Prelietavé preferencie
„Preferencie jednotlivých kandidátov totiž nie sú natoľko stabilizované a spojené s jednotlivými kandidátmi, aby sa nemohli meniť.“ Inými slovami, Iveta Radičová má nádej „ukradnúť“ súčasnému prezidentovi voličov.
„Kampaň by však musela byť výrazne efektívnejšia než kampane, ktoré na Slovensku doteraz boli,“ zdôrazňuje Haulík.
„Predovšetkým opozícia ako taká by mala mať záujem uspieť v týchto voľbách práve preto, že to môže byť generálka na parlamentné voľby.“ Doteraz opozícia v konfrontácii s vládnymi stranami stráca.
V hre sú voliči KDH
Zaujímavé je, že Radičová zatiaľ zbiera viac voličov medzi sympatizantmi Smeru než v KDH a SMK. Podľa sondáže má deväťpercentnú podporu medzi sympatizantmi Smeru, najväčšej skupiny voličov.
Vo väčšine prieskumov vládna strana získava viac ako 40 percent ľudí. Smer a jeho predseda Robert Fico zatiaľ do prezidentskej voľby príliš aktívne nevstupovali.
Spomedzi voličov KDH by Radičovú zatiaľ volil len každý štvrtý volič kresťanských demokratov a každý druhý sympatizant SMK.
Pomery by do istej miery mohlo zmeniť rozhodnutie KDH z posledného víkendu, že nepostaví vlastného kandidáta a bude rokovať o podpore Radičovej. Ako by moholi dopadnúť hlasy, v ktorých by nebol ani Pavol Hrušovský, ani ďalší nepravdepodobní kandidáti, ako Ján Slota, zatiaľ možno iba odhadovať.
Lov v koaličných vodách
Radičová by podľa sondáže MVK mohla získať na svoju stranu ešte aj nezanedbateľnú časť voličov SMK, ktorých sociológovia tradične považujú pri dobrej motivácii za disciplinovaných. Gašparovičovi by chcela odovzdať hlas tretina sympatizantov SMK a desatina z nich má v pláne voliť Martina Bútoru, ktorý pravdepodobne kandidovať nebude.
Kandidátka SDKÚ, ktorá nepatrí k typu konfrontačných politikov, by mohla loviť aj v koaličných vodách. Polovica voličov HZDS chce totiž odovzdať hlas Mečiarovi, jeho kandidatúra je pritom veľmi neistá. Mečiara by pritom volila polovica voličov jeho strany a len 40 percent chce dať hlas Gašparovičovi.
;)
KDH si chce ochranu života ešte vysvetlovať
Čo znamená požiadavka „verejne vyjadriť podporu ochrane života,“ kresťanskí demokrati ešte len SDKÚ podrobne vysvetlia.
Rada KDH v sobotu povedala, že hnutie podporí za prezidentku Ivetu Radičovú z SDKÚ, ak splní dve podmienky.
Verejne vyjadrí podporu ochrane života od počatia a tradičnej rodine založenej na manželstve muža a ženy. Čo konkrétne to však znamená, hnutie zatiaľ tají.
To, že po rokovaní rady povedala, že ľudský život je hodný ochrany pred narodením aj po ňom, za oficiálnu verejnú podporu zatiaľ v hnutí nepovažujú.
Chystajú list Dzurindovi
Podpredsedníčka strany Mária Sabolová povedala, že KDH ešte len pošle oficiálny list predsedovi SDKÚ s výsledkom rokovania rady a bude čakať na jeho pozvanie na rokovanie.
Podpredseda KDH Daniel Lipšic hovorí, že akú formu by mala mať Radičovej „verejná podpora“ ochrany života, zatiaľ nerozhodli. Zrejme však pôjde o jej oficiálne vyhlásenie pred médiami.
Radičová sa doteraz nikdy proti interrupciám ani registrovaným partnerstvám nevyjadrila. Práve naopak, sociologička v minulosti podporila iniciatívu Možnosť voľby – za právo ženy rozhodnúť sa ísť na interrupciu.
Podpísaná je aj pod otvoreným listom poslancom, aby prijali antidiskriminačný zákon. Kresťanskí demokrati boli proti nemu.
Nechcú ju meniť
„My ju nechceme meniť ako človeka. Musí zostať sama sebou a musí byť vnútorne stotožnená s tým, čo povie. Budeme jej dávať otázky a budeme zvažovať, čo budú tie podmienky,“ povedala Sabolová.
Lipšic hovorí, že s Radičovou už jednu uspokojivú diskusiu absolvovali. „Jej názory na ochranu života pred narodením ma uspokojili. Diskutovali sme o tom podrobne, dlhšie a konkrétne,“ hovorí Lipšic.
Podľa neho aj KDH chápe, že nikdy nebudú mať názory rovnaké, pretože inak by Radičová bola v KDH a nie v SDKÚ. „Ale nie je prijateľné, aby ho mala opačný,“ upresňuje Lipšic.
Povedal, že Radičová bola v minulosti ochotná podporiť v parlamente návrh KDH, aby bol lekár povinný žene pred interrupciou poskytnúť všetky informácie o rizikách zákroku, ako aj o možnosti utajeného pôrodu.
V kampani sa téme vyhnú
Lipšic hovorí, že ani on nie je za to, aby bola interrupcia trestná, ak je gravidita výsledkom trestného činu alebo je ohrozené zdravie ženy.
„To, že sa zhodneme na morálnej neprípustnosti, ešte neznamená, že sa zhodneme aj na tom, aká by mala byť právna úprava,“ povedal.
Kultúrnoetické otázky však nebudú hlavnou témou v prezidentskej kampani. „Myslím, že je natoľko skúsená politička, že sa bude v kampani vyjadrovať prioritne k iným témam a my ich tiež nebudeme dávať do popredia,“ dodal Lipšic.
Monika Tódová
HZDS zatiaľ tají, či postaví vlastného kandidáta
HZDS je záhadou prezidentskej voľby. Nepostavilo kandidáta, Gašparoviča nechce.
Ako sa pri prezidentskej voľbe zachová HZDS Vladimíra Mečiara, nie je jasné. Predseda zatiaľ trvá na tom, že kandidovať nebude, členovia strany jeho kandidatúru stále považujú za najlepšie riešenie. Podpora Ivana Gašparoviča, ktorý hnutie opustil v zlom, je vylúčená.
Podpredseda Milan Urbáni tvrdí, že hnutie nebude v prezidentských voľbách pasívne, ale teraz túto otázku považujú za predčasnú.
VIDEO - Zdenka Kramplová: Neexistuje iný kandidát ako Mečiar
Informácie z HZDS pripúšťajú aj to, že sa hnutie bude chcieť zviditeľniť vlastným kandidátom aj v prípade, že by Mečiar nekandidoval. Mohlo by tak upútať pozornosť, keďže prezidentské voľby budú rok pred parlamentnými. Navyše by išlo o revanš Gašparovičovi, ktorý by mohol prísť o istý počet hlasov v prvom kole. Zdroje z HZDS úplne nevylučujú, že by Mečiar „na truc“ podporil Radičovú.
Gašparovič je tentoraz favoritom
Medzi prezidentskými kandidátmi to vyzerá na súboj prezidenta s podpredsedníčkou SDKÚ.
Byť favoritom prezidentských volieb nemusí byť vždy výhoda. Presvedčil sa o tom v roku 2004 kandidát SDKÚ Eduard Kukan, ktorý do volieb išiel ako ich očakávaný víťaz, napokon sa však tesne neprebojoval ani do druhého kola.
Zaskočil ho Ivan Gašparovič, kandidát, s ktorým sa po odchode z HZDS príliš nepočítalo. Spoľahnúť sa mohol medzi parlamentnými stranami na podporu SNS a Smeru.
Favoritom budúcoročných volieb sa stal súčasný prezident - v prieskumoch verejnej mienky pravidelne víťazí.
Do volieb zostáva rok a kandidát typu Gašparoviča v roku 2004 – útočiaci z tretej pozície – sa zatiaľ v prezidentskom súboji neobjavil.
Všetko nasvedčuje tomu, že sa schyľuje k veľkému súboju Ivan Gašparovič (Smer a SNS) verzus Iveta Radičová (SDKÚ, KDH, SMK).
(r)
;){kind=link}