BRATISLAVA. Sporné prevody pozemkov vo Veľkom Slavkove rozdeľujú koalíciu aj tri mesiace po skončení vládnej krízy. Ministerka pôdohospodárstva Zdenka Kramplová (HZDS) včera zaútočila na premiéra Roberta Fica aj šéfa pozemkového fondu Miloslava Šebeka (obaja Smer). Prvého nepriamo obvinila, že blokuje zmeny vo fonde, druhý je podľa nej neschopný.
Kramplová tvrdí, že novelu zákona, ktorá by nanovo definovala orgány aj kompetencie fondu, predložila ešte 25. januára s tým, že premiér Fico ju zaradí na najbližšie rokovanie vlády. „Pán premiér ma informoval, že tento návrh bude predmetom koaličných rokovaní. Dodnes sa tak nestalo,“ hovorí Kramplová.
VIDEO - Kramplová nevie, ktorému členovi vlády nevyhovuje návrh zákona
VIDEO - Eugen Korda
Fico jej cez hovorkyňu Silviu Glendovú odkázal, že vláda sa bude návrhom zaoberať, až keď sa dosiahne dohoda „všetkých koaličných strán“. Prečo sa nevie koalícia dohodnúť, Glendová nepovedala. „Pozemkový fond je pre premiéra príliš horúci zemiak, ktorý nechce riešiť,“ myslí si poslanec Zsolt Simon z SMK.
Mečiarova strana ešte v piatok prostredníctvom platenej agentúrnej správy kritizovala premiéra, že používa dvojaký meter, keď nevenuje rovnakú pozornosť tak Slovenskému pozemkovému fondu, ako aj škandalóznym tendrom na ministerstve obrany.
„Privítali by sme, keby boli zverejnené mená, funkcie a politické nominácie osôb, ktoré sú zodpovedné za kauzu smetiarov,“ napísalo v správe HZDS. Pre miliardové tendre totiž prišiel o funkciu len exminister František Kašický, zodpovední úradníci s výnimkou jedného na svojich miestach zostali.
Chystajú odvetu?
Momentálne nemá HZDS vo fonde svojho človeka. K 1. marcu totiž odstúpila z funkcie námestníčka riaditeľa Helena Osuská. „Odchádza na základe vykonštruovaných obvinení a mediálneho tlaku,“ povedala Kramplová.
Osuskú a jej predchodcu Branislava Brízu (obaja HZDS) polícia minulý týždeň obvinila zo zneužitia právomocí verejného činiteľa. Bríza je podozrivý aj z vydierania, kauza súvisí s prevodom pozemkov v Tatrách na firmu blízku Vladimírovi Mečiarovi.
HZDS navrhne svojho nominanta do orgánov fondu až po zmene zákona. „Nerada by som riskovala, aby bol ďalší človek vystavený tlakom. Tento týždeň máme poslanecký aj ministerský klub, aj na základe vecí, ktoré sa udiali minulý týždeň, povieme, čo ďalej,“ tvrdí Kramplová.
Reštituenti ako rukojemníci
Ministerka napadla aj Ficovho človeka vo fonde Šebeka. Podľa nej podpísal od nástupu do funkcie len 14 reštitučných zmlúv, „čo je neuveriteľne málo“. „Dnes máme takmer 70-tisíc oprávnených osôb. Ak by sme mali takýmto tempom vyriešiť všetkých, väčšina by sa toho asi nedožila.“ Na otázku, či bude HZDS tlačiť na Šebekov odchod, Kramplová odpovedala: „Verím, že ak prejde zmena zákona, vo vedení fondu budú schopní ľudia.“
Šebek sa bráni, že po 7. máji 2007, keď došlo k zmene štatútu fondu, mohol podpisovať len zmluvy, ktoré mu predložil námestník Bríza. „Celkovo bolo predložených 79 zmlúv. Podpísal som 54, zvyšné boli vrátené pre vecné a formálne nedostatky.“ Momentálne sú reštitúcie rozhodnutím vlády zastavené, čo je podľa poslanca Simona chyba. „Vláda drží reštituentov ako rukojemníkov.“
Kramplová: Zverejníme zmluvy až do roku 1993
Ministerka Kramplová chce, aby pozemkový fond kontroloval parlament.
Podstatou novely zákona, ktorá má zmeniť postavenie Slovenského pozemkového fondu, je vznik nového orgánu – rady, ktorú by na návrh vlády volil parlament. Doteraz boli orgánmi fondu správna a dozorná rada, ich členov na návrh ministra menovala a odvolávala vláda.
„Parlament by nemal menovať členov rady. Fond je výkonná zložka, za ktorú zodpovedá vláda,“ myslí si poslanec Zsolt Simon z SMK. Parlament má aj dnes možnosť kontrolovať fond poslaneckými prieskumami. „Ukázalo sa, že je to dostatočne účinné.“
Novela by zároveň posilnila právomoci ministra, ktorý by menoval a odvolával riaditeľa aj námestníka fondu. Dnes sa riaditeľ zodpovedá správnej rade, ktorá je pod kontrolou vlády.
Ministerka Zdenka Kramplová tiež navrhuje, aby fond do konca roka zverejnil reštitučné zmluvy od roku 1993. Nové by boli na internete do piatich dní od podpisu. Fond má zverejniť aj prehľad voľných pozemkov, aby reštituent vedel, z čoho si môže vybrať. Ak dvakrát odmietne ponuku fondu, dostane namiesto pôdy peniaze.
