BRATISLAVA. Ak by kandidát na prezidenta získal na budúci rok v prvom kole prezidentských volieb väčšinu z hlasov zúčastnených voličov, voľba asi skončí na Ústavnom súde. Môže za to nejednoznačná formulácia ústavy v článku o voľbe hlavy štátu. Ináč mu rozumie Smer podporujúci Ivana Gašparoviča, ináč SDKÚ, ktorá do prezidentskej voľby vyšle Ivetu Radičovú.
Počkajú si
Na zmenu sporného článku ústavy chýba politická zhoda, podporiť by ho muselo 90 poslancov. Poslankyňa HZDS Katarína Tóthová upokojuje, že si netreba lámať hlavu predčasne. „Pokiaľ vznikne taká situácia, bude problém, bude sa riešiť.“ Rozpor nechcela komentovať ani riaditeľka odboru volieb na ministerstve vnútra Lívia Škultétyová. „Taká situácia nenastala. Neviem, čo by sa stalo.“
Pri voľbách v rokoch 1999 a 2004 sa nikto k nadpolovičnej väčšine ani nepriblížil, v poslednom prieskume MVK však Gašparovič získal 52 percent. Tak sa otvorila otázka, či je na zvolenie potrebná nadpolovičná väčšina zúčastnených, alebo oprávnených voličov.
Ústava hovorí, že v prvom kole vyhrá ten, kto „získa väčšinu z platných hlasov oprávnených voličov“. Oprávnení sú všetci, ktorí môžu voliť. V druhom kole vyhrá ten, kto získa väčšinu zo zúčastnených voličov.
Osamotená SDKÚ
Väčšina strán i Gašparovič si podobne ako právnik Radoslav Procházka myslí, že formulácia „platné hlasy oprávnených voličov“ znamená zúčastnených voličov, teda tých, čo išli voliť.
Hovoria to poslanci ústavnoprávneho výboru Jana Laššáková (Smer), Katarína Tóthová (HZDS) aj Gábor Gál (SMK). „Voľby nie sú referendum, sú platné, aj keď je odovzdaný len jeden hlas. Čiže musí získať väčšinu z voličov, ktorí sa zúčastnia na voľbách,“ povedal Gál. Myslí si to aj podpredsedníčka SNS Anna Malíková.
Poslanci SDKÚ majú iný názor.
„Napriek nie najšťastnejšej formulácii sa prikláňam k tomu, že ide o väčšinu zo všetkých oprávnených voličov,“ povedala Lucia Žitňanská. Odôvodňuje to aj tým, že text rozlišuje prvú a druhú voľbou.
Rovnaký názor má aj Daniel Lipšic z KDH. „Je výkladové pravidlo, že ak text terminologicky rozlišuje, treba to aj obsahovo vnímať tak, že termíny niečo iné znamenajú.“
Pripúšťa však aj iný názor. Myslí si, že lepšia úprava by bola taká, ktorá by hovorila o väčšine zúčastnených voličov.
Žitňanská nepovedala, či sa v prípade, ak taká situácia nastane, obrátia na Ústavný súd.
Autor je na strane SDKÚ
Právnik Peter Kresák hovorí, že keď ústavu tvorili, mysleli väčšinu zo všetkých, teda oprávnených voličov. Chceli dosiahnuť „čo najvyššiu mieru celonárodnej zhody na osobe hlavy štátu“.
Druhé kolo už má kritériá nižšie, a preto aj text hovorí o zúčastnených voličoch.
