ticou, sa riadi výber vodcu takmer sto rokov.
Lenin žiaden vlasatec nebol, naopak, Stalin mal pokrývku hlavy takú hustú, že mohol rozdávať. Chruščov vôbec nič, ale Brežnev sa pýšil bujarou šticou. Po plešatom Andropovovi nastúpil vlasatý Černenko, Gorbačov bol tiež skoro holohlavý, zato Jeľcin mal nádherný porast.
Vladimir Putin napriek svojmu veku žiadny bujarý účes nevytvorí. A po ňom si Rusi zvolili vlasatého Dmitrija Medvedeva práve tak, aby nenarušil tradíciu.
S výškou je to inak. Tá sa nestrieda, skôr dodržiava. Ruskí vodcovia sú spravidla nevysokí. Samozrejme, sú výnimky, napríklad Boris Jeľcin bol obor prevyšujúci i svetový priemer.
Keby sme však sovietskych a ruských vodcov zmerali, mohli by sa stať dôkazom toho, že „napoleonský komplex“ existuje.
Keď som videla, ako dvaja malí veľkí muži kráčajú pyšne po Červenom námestí, napadlo mi, že Putin mal ešte jeden dôvod, prečo si za svojho následníka zvolil práve Medvedeva. Je ešte menší než on. Niežeby výška u mužov mala vplyv na intelekt alebo žeby telesné rozmery ovplyvňovali charakter.
Muž meriaci trebárs len 140 centimetrov, ktorý netrpí komplexmi a nemá pocit, že musí zvyšok do dvoch metrov nahradiť ponižovaním druhých a prisudzovaním nadľudských schopností, môže pôsobiť ako gigant. Zato malý s patologickou vierou v to, že všetkých o niečo vyšších občanov treba o hlavu skrátiť, tak to je ten skutočný politický trpaslík.
