VIEDEŇ, BRATISLAVA. Mala to byť spomienka na 70. výročie anšlusu, násilného pripojenia Rakúska k nacistickému Nemecku. Na pôde rakúskeho parlamentu zorganizovali vládni ľudovci (ÖVP) podujatie s hviezdnym obsadením. Vystúpil 95-ročný Otto von Habsburg, syn posledného rakúsko-uhorského cisára, ktorý na pôde parlamentu prehovoril prvýkrát od pádu monarchie v roku 1918.
Všetci boli zvedaví na osobné svedectvo človeka, ktorý sa mal stať rakúskym kancelárom a v poslednej chvíli nahradiť Kurta von Schuschnigga. Ten odstúpil pod tlakom Adolfa Hitlera 11. marca, teda deň pred anšlusom.
Boli sme Hitlerovou obeťou
Otto von Habsburg publikum nesklamal, hoci jeho podanie rakúskych dejín muselo zaskočiť nejedného historika. „Keď sa stále vedú zahanbujúce diskusie o tom, či Rakúšania boli spoluvinníkmi, alebo obeťami, tak musím povedať, že v Európe nie je štát, ktorý by mal viac práva označiť sa za obeť,“ povedal podľa denníka Der Standard. Zodpovednosť za vtedajšie udalosti označil za „pokrytectvo a lož“.
Habsburg zľahčil aj skutočnosť, že 12. marca 1938 vítalo Adolfa Hitlera vo Viedni na námestí Heldenplatz asi 300-tisíc nadšených Rakúšanov so zdvihnutými pravicami. „Keď je taký hurhaj, ľudia sa zídu, aby počuli alebo aplaudovali, to je samozrejmosť. Dnes je 60-tisíc ľudí „pri každom futbalovom zápase ,“ dodal Habsburg.
Nikto mu neoponoval. Za vystúpenie zožal potlesk a niekoľko pochvalných výkrikov.
To, čo Habsburg vyslovil nahlas, si 70 rokov po anšluse myslí mnoho Rakúšanov. Potvrdil to najnovší prieskum inštitútu OGM. Tretina Rakúšanov označila svoju krajinu za prvú obeť Hitlerovho Nemecka.
Niekoľko hlasov proti
Našlo sa aj niekoľko politikov, ktorých vystúpenie Otta Habsburga pobúrilo. V tichosti jeho vyhlásenia korigoval šéf poslaneckého klubu ľudovcov a bývalý kancelár Wolfgang Schüssel. Minister obrany Norbert Darabos (SPÖ) bol tvrdší a označil vystúpenie za zosmiešňovanie obetí nacizmu.
Ostré reakcie nič nemenia na tom, že naši susedia sa stále nedokázali vyrovnať so svojou hnedou minulosťou.
Desaťročia po skončení druhej svetovej vojny platilo, že Rakúsko bolo obeťou a nie spoluvinníkom nacistických zverstiev. Až sociálnodemokratický kancelár Franz Vranitzky v roku 1991 ako prvý priznal spoluvinu svojej krajiny na vojne a jej následkoch.
Väčšina Rakúšanov by už chcela za touto historickou kapitolou urobiť hrubú čiaru. A najviac prívržencov tohto tábora patrí práve k stúpencom ľudovcov. Podľa zistení spoločnosti SWS až 75 percent z nich.
Pre mnohých je stále obdobie druhej svetovej vojny a vzťah k rodenému Rakúšanovi Hitlerovi tabu. Podľa prieskumu denníka Die Presse až 61 percent opýtaných uviedlo, že doma sa o 12. marci 1938 nerozprávajú.
Najpozitívnejší zo zistených údajov je fakt, že narastá počet Rakúšanov, ktorí pripúšťajú spoluvinu na Hitlerových zverstvách. Pred 20 rokmi ich bolo 24 percent, dnes je ich počet dvojnásobný.
Hovoriť o tom, či je Rakúsko obeťou, alebo vinníkom, je škandál.
Otto von Habsburg, syn posledného cisára
Kliknite - obrázok zväčšíte.
