Mnohí prirovnávajú fenomén sudoku k rubikovej kocke a rubikománii, ktorá začiatkom osemdesiatych rokoch minulého storočia zachvátila celý svet. Predalo sa jej vyše sto miliónov a tiež sa organizovali rôzne súťaže v rýchlosti skladania kocky.

Sudoku, logická hra s číslami, sa obrovskou rýchlosťou rozbehla do sveta pred troma rokmi. Neplatia pre ňu žiadne hranice, kultúrne či geografické, ani jazykové alebo vedomostné obmedzenia. Každý deň ju nájdete vo všetkých denníkoch a časopisoch, letiská sú plné hrubých sudoku brožúr, sudoku sa dá stiahnuť do mobilu alebo hrať on-line na webe.

Nepotrebujete matematiku

„Myslím, že ľudí najviac láka moment, že sa vždy môžu dopracovať k správnemu výsledku," uvažuje na internete istý predavač kníh z Londýna. Správne vyriešená úloha či prekonaná prekážka predsa vždy zdvihne náladu a sebavedomie.

Pravidlá sudoku sú jednoduché a dôležité je aj to, že nemusíte mať žiadne matematické vedomosti. Učitelia najviac oceňujú fakt, že sudoku si obľúbili žiaci základných škôl. „Nemusia to byť vôbec jednotkári, aj deti, ktoré majú problémy s matematikou a počítaním, často s nadšením lúštia sudoku, stačí, ak majú logický úsudok," hovorí učiteľka matematiky Katarína Hromcová z Bytče.

„Pre mňa je to hlavne relax, geniálny relax. Keď mám starosti, zoberiem sudoku a lúštim. Vtedy nemyslím na nič, len na čísla," hovorí dvadsaťtriročná čašníčka Andrea z Dolného Kubína.

Magický štvorec

Hoci hra prenikla medzi široké masy len pred troma rokmi, logické hry s číslami vloženými do štvorcovej mriežky sú staré ako ľudstvo samo. Sudoku vychádza z princípu magického štvorca, ktorého história, respektíve zachované dokumenty, siahajú až do roku 2000 pred naším letopočtom. Je to tabuľka vyplnená číslicami, ktorých súčet v každom riadku a v každom stĺpci dáva rovnakú sumu. V mnohých kultúrach sa magickému štvorcu pripisovali nadprirodzené vlastnosti, vyrýval sa do amuletov, používal sa v astrológii, numerológii alebo pri vysvetľovaní princípov sveta. Magický štvorec sa dostal aj do umenia - renesančný maliar Albrecht Dürer ho zobrazil vo svojej medirytine Melanchólia, sochár Josep Subirachs ho umiestnil na jednu z fasád kostola Sagrada Familia v Barcelone a Johann Wolfgang Goethe vložil čísla tvoriace magický štvorec do zaklínadla čarodejnice, ktorá vo Faustovi pripravuje omladzujúci nápoj z byliniek.

Latinský štvorec

V 18. storočí zaviedol jeden z najvýznamnejších matematikov Európy Leonard Euler pojem latinský štvorec, ktorý dnes môžeme označiť za priameho predchodcu sudoku. Bola to mriežka ľubovoľnej veľkosti, napríklad 4 x 4, ktorá sa mala vyplniť číslami od jeden do štyri, pričom žiadne číslo sa nemohlo ani v riadku, ani v stĺpci opakovať. Tento systém použil aj Američan Howard Garnes, 74-ročný architekt a nadšený riešiteľ logických úloh. Napriek svojmu vysokému veku stále pracoval a v práci si často na tabuľu kreslil štvorce s číslami. Nikomu z kolegov nedovolil priblížiť sa a pozrieť, čo píše. V roku 1979 mal hotový rébus, ktorý nazval Number Place (Umiestni číslo) a začal ho uverejňovať v Dell Magazine. Čitatelia ho síce s obľubou lúštili, ale medzi množstvom logických úloh nevzbudil väčší rozruch.

Cesta do Japonska

Po piatich rokoch si ho všimli redaktori z japonského vydavatelstva Nikoli Co. Ltd., prevzali ho do svojho časopisu a nazvali ho „Súdži wa dokušin ni kagiru", čo v preklade znamenalo „vlož každú jednu číslicu do vymedzeného priestoru". Bol to však pridlhý názov, tak si vydavateľstvo napokon zaregistrovalo obchodnú značku Sudoku, čo bola skratka Sú (číslo) a doku (jednotlivý). Okrem zmeny názvu urobili ešte jednu dôležitú vec - štvorec s rozmerom 9 x 9 rozdelili na deväť vnútorných subštvorcov, v ktorých sa tiež nemohla žiadna číslica vyskytnúť dvakrát. Ohlas bol obrovský, hoci medzitým hra v USA upadla do zabudnutia.

Rébus v tejto podobe sa objavil aj na prvých majstrovstvách sveta v logických úlohách, ktoré sa konali v roku 1993. O jeho popularizáciu a mediálny boom sa však postaral o niekoľko rokov neskôr ďalší dôchodca, novozélanský sudca Wayne Gould. Žil v Hongkongu a počas jednej návštevy Japonska objavil v tokijskom kníhkupectve brožúrku so sudoku. "Mriežka s prázdnymi okienkami priam volala po tom, aby ste ju vyplnili," povedal Gould a úplne prepadol tomuto hlavolamu. Šesť rokov vyvíjal počítačový program, ktorý by generoval zadania sudoku, a keď ho mal hotový, ponúkol ho v roku 2004 zadarmo britskému denníku The Times. Nebolo to na základe zvláštnych osobných sympatií, Wayne vedel, že britské denníky majú dlhoročnú tradíciu v uverejňovaní krížoviek a logických hádaniek a nebolo to ani úplne zadarmo. The Times a zakrátko ďalších štyristo periodík po celom svete uverejňovali sudoku a popritom propagovali Waynov softvér a knihy.

Geniálny marketing

Výsledok tohto barterového obchodu bol skutočne vynikajúci. Po prvom nedeľnom vydaní Timesov, kde bola sudoku venovaná celá strana, zaplavilo redakciu obrovské množstvo listov so správnym riešením. Veľmi rýchlo sa predali vyše štyri milióny kníh so sudoku, Time Magazin zaradil Wayna v roku 2006 medzi najvplyvnejších ľudí sveta a sudoku sa stalo celosvetovým fenoménom.

Päťdesiatdeväťročný sudca síce hlavolam nevymyslel, ale zrealizoval geniálny marketingový plán a mal tú intuíciu, že okamžite rozpoznal potenciál a návykovosť sudoku. Z neznámej hádanky sa okamžite stala takmer najdôležitejšia súčasť novín, priťahovala pozornosť a rôzne komentáre. Napríklad The Guardians G2 postavilo svoju reklamnú kampaň na tom, že sú prvou prílohou novín, ktorá má na každej strane sudoku. Vďaka masovej obľube sa sudoku čoskoro stalo výnosným obchodným artiklom. Podľa týždenníka The Economist denník The New York Times zarába milióny dolárov ročne len na krížovkách a špeciálnych nápovedných telefónnych linkách.

Zo zásady ručne

Hoci vymyslieť softvér na tvorbu sudoku nie je v súčasnosti ťažké, Japonci ich zo zásady robia ručne. "Počítačom vytvorenému zadaniu chýba to, čo robí sudoku zábavným a vzrušujúcim. Je to vedomie komunikácie medzi lúštiteľom a tvorcom," tvrdí Maki Kaji, prezident japonského vydavateľstva Nikoli na svojich webových stránkach. Autor kvalitne urobeného sudoku zvažuje lúštiteľove pocity, jeho spôsob myslenia a snaží sa ho zaujať a nie odradiť prílišnou náročnosťou. "Neznamená to však, že dobré sudoku sú ľahké sudoku. Človek sa musí baviť po celý čas lúštenia a je jasné, že ľudská márnomyseľnosť si vyžaduje raz za čas aj zlomyseľne ťažké zadanie," dodáva Kaji. To všetko počítače nedokážu, a preto nie je zriedkavé, keď vám Japonec vymenuje svojich obľúbených autorov sudoku. A každé vydanie časopisu sa teší, čo si pre neho zase vymysleli.

Schovaný vtip

V európskych médiách sa prevažne vyskytuje sudoku generované počítačom, britskí pôžitkári si však v denníku The Guardian môžu vychutnávať ručnú prácu japonských majstrov z Nikoli. Na medzinárodných súťažiach nájdete tiež len ručne vytvorené zadania. "Ja tvorím zadanie tak, že si vopred stanovím cieľ, nejakú prekážku, alebo fintu, ktorú schovám, a lúštiteľ ju musí objaviť," hovorí Ján Farkaš, predseda Slovenského zväzu hádankárov a krížovkárov. "Minulý rok som objavil v regionálnych novinách MY diela, ktoré ma veľmi zaujali, a keď som pátral po autorovi, zistil som, že ich pripravuje jedenásťročné dievča. Boli v nich nachystané krásne finty na lúštiteľov a niečo také vytvoriť vo veku jedenásť rokov, klobúk dole," hovorí Ján Farkaš.

Autorkou je siedmačka Zuzana Hromcová z Bytče, ktorá sa tento rok stala juniorskou majsterkou Slovenska v sudoku. "Na majstrovstvách som bola aj vlani, ale neuspela som. Krátko na to ma oslovili z redakcie MY, či by som vedela pre nich vytvárať zadania. Nevedela som, ale naučila som sa to. Spočiatku to bolo ťažké, teraz už nie. Jedno zadanie mi trvá minimálne trištvrte hodinu, ale myslím, že lúštiť je ťažšie," hovorí Zuzana.

Päťroční géniovia

Podľa skúseností zo súťaží má k sudoku naozaj bližšie skôr mladšia generácia. "Vlani aj tento rok bolo na majstrovstvách takmer 40% účastníkov do osemnásť rokov," hovorí Ján Farkaš. "Mladí ľudia často nemajú takú slovnú zásobu ako staršia generácia, a preto ku krížovkám až tak neinklinujú."

Najmladšou účastníčkou minuloročných majstrovstviev bola ani nie šesťročná Laura Prokešová. „Tento rok sme však nešli, dcéra vie lúštiť len klasické sudoku a tam boli rôzne iné druhy, ktorým nerozumela. Neviem, prečo ich tam zaradili," hovorí Laurin otec. Podľa Jána Farkaša sú nové formy a tvary sudoku medzinárodným trendom a oživujú záujem o hru. Ten už napríklad v Amerike dosiahol svoj vrchol. "Určite mi aspoň v Midweste pripadá menší ako v Európe.V jednej chvíli ho bolo všade strašne veľa, ale mojich študentov to už napríklad vôbec nezaujíma," hovorí Róbert Jajcay, profesor matematiky na Indiana State University v USA. Dodáva však, že jeho päťročná dcéra Grétka má sudoku veľmi rada a nedávno vylúštila zadanie, ktoré nechala jeho manželka na stole nedokončené, lebo sa nevedela rozhodnúť ako ďalej. V tomto prípade však zohrávajú svoju rolu asi aj gény, keďže obidvaja Grétkini rodičia sú profesormi matematiky.

Rodičia sú vzorom

Deti napodobňujú svojich rodičov, a preto ich automaticky láka aj sudoku. "Môj syn bol u babky a tiež chcel robiť také číselká ako ona. Tak mu vysvetlila pravidlá a odvtedy lúšti," hovorí mama päťročného Jakuba. "Detské sudoku ho už nebavia, robí ľahké a stredne ťažké pre dospelých. Niekedy ich vylúšti sám, niekedy mu musím pomôcť." Silnú detskú konkurenciu si uvedomovali aj súťažiaci na tohtoročných majstrovstvách. Najpočetnejšia bola veková kategória od 9 do 15 rokov, najmladší účastníci mali sedem a veľmi úprimne vyznelo priznanie jedného pána, ktorý na stránkach SZHaK napísal: "Sudoku lúštim len pre zábavu, neočakával som od seba žiaden zázrak, ale to, že ma porazia dvanasť-, trinásťročné deti, ma prekvapilo".

Od krížoviek k sudoku

Najstarším súťažiacim bol 75-ročný Ivan Paulička, ktorý sa k hre dostal prostredníctvom šachovej internetovej stránky. Vačšina ľudí v jeho veku sú zarytí krížovkári a len máloktorí prekonajú nechuť k niečomu neznámemu. Pri návšteve klubu dôchodcov na Vajnorskej ulici v Bratislave boli na stoloch rozložené šachy, karty alebo krížovky. "Sudoku? Nepoznám, to je pre mladých," odvrkne pán okolo sedemdesiatky a ani nezdvihne hlavu od šachovnice.

Väčšina lúštiteľov sudoku, okrem tých najmladších ročníkov, pochádza z radov krížovkárov. A krížovku si stále radi zoberú do rúk. Na rozdiel od nich však seniori už zväčša nemajú chuť zvykať si na niečo nové.

Podľa čínskej legendy sa ľudia snažili udobriť si bohov rozvodnenej rieky, nosili rôzne obete, ale nič nepomáhalo. Vtedy si mladé dievča všimlo obrovskú korytnačku vychádzajúcu z rieky, ktorá mala na chrbte podivné čísla. Ich súčet v riadku, v stĺpci alebo v diagonále dával sumu pätnásť. To bolo správne číslo počtu obetí a vody povodne začali ustupovať.
 

Ako prvý v Európe zakomponoval do svojho diela magický štvorec Albrecht Dürer.

Keď spočítate čísla v ktoromkoľvek riadku, stĺpci alebo diagonále získate súčet 34. Rovnako môžete sčítať čísla v rohoch (16, 13, 1, 4), v stredovom štvorci (10, 11, 6, 7) alebo v strede po stranách (5, 9, 8, 12). Možností na získanie súčtu 34 je však viac. V tabuľke je vložený aj rok vzniku medirytiny: 1514.

Sudoku vychádza z princípu latinského štvorca, ktorý rozpracoval v 18. storočí švajčiarsky matematik Leonhard Euler. V riadku ani v stĺpci sa nesmie objaviť žiadne číslo dvakrát.

Goethe vložil čísla tvoriace magický štvorec do zaklínadla čarodejnice, ktorá vo Faustovi pripravuje omladzujúci nápoj z byliniek.

Z jednotky urobíš 10 / ponechávaš 2 / a takisto 3 / Prečiarkneš 4 / tiež 5 a 6 / urobíš 7 a 8 (a naopak) / a štvorec je hotový.

Du musst verstehen!

Aus Eins mach ‘ Zehn

Und Zwei lass gehn,

Und Drei mach' gleich,

So bist du reich.

Verlier du Vier!

Aus Fünf und Sechs,

So sagt die Hex,

Mach' Sieben und Acht,

So ist's vollbracht:

Und Neun ist Eins,

Und Zehn ist keins,

Das ist das Hexen-

Einmal - Eins!

Speňažiť sa dá všetko. Aj sudoku toaletný papier.

Logické hry

Tréning pamäti (nielen) pre seniorov v denníkoch SME a Korzár

Potrénujte si hlavu a precvičte pamäť s interaktívnym časopisom, ktorý bude vložený v novinách v stredu 12. februára.

Vydavateľstvo Petit Press, a.s.

Sudoku a hlavolamy: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani počas letných prázdnin

Prílohu plnú číselných hlavolamov nájdete v denníkoch SME a Korzár v stredu 31. júla.

Vydavateľstvo Petit Press, a.s.