CARACAS, KOŠICE. „Všetko, čo bolo kedysi sprivatizované, nech je znárodnené. Národ by mal znovu získať vlastníctvo v strategických sektoroch,” vyhlásil vlani v januári pri svojej inaugurácii venezuelský prezident Hugo Chávez.
Skutočná podoba znárodňovania sa od proklamovaných zámerov výrazne líši. Nenavidení kapitalisti neodchádzajú z Venezuely s prázdnymi rukami. Príkladom je aktuálna dohoda medzi talianskou firmou Eni a venezuelskou štátnou ropnou spoločnosťou Petróleos de Venezuela.
Eni má na venezuelský projekt nachystané 4 miliardy dolárov, čím sa stane najväčším západným investorom v ropnom priemysle v Južnej Amerike od roku 2005, keď Chávez znárodnil ropný priemysel.
Peniaze Talianov budú kryté spoločným podnikom s venezuelskou štátnou ropnou spoločnosťou, ktorá získala práva na otvorenie ropného poľa v oblúku rieky Orinoco asi 500 kilometrov južne od Caracasu.
„Je to strategická dohoda," povedal šéf talianskej firmy Paolo Scaroni po podpise zmluvy, ktorou Eni získala 40-percentný podiel v novej spoločnosti. A Financial Times k tomu len pripomína, že Eni tým potvrdzuje stratégiu byť lídrom medzi firmami, ktoré investujú v politicky riskantných krajinách. Ako príklad uvádza denník Líbyu, kde je Eni najväčším ropným investorom.
Kapacita ropného poľa, na ktorom budú Taliani spoločne s Venezuelou tažiť, sa odhaduje na 2,5 miliardy barelov ropy. Od začiatku počítajú s dennou produkciou 30–tisíc barelov ropy, ktorá má do šiestich rokov vzrásť štvornásobne. To by sa blížilo k úrovni desatiny svetovej produkcie.
Odborníci na diktátorov
Obchodu predchádzalo finančné vyrovnanie, tento rok vo februári sa Eni a Venezuela dohodli, že venezuelský štát zaplatí v priebehu nasledujúcich siedmich rokov talianskemu Eni 700 miliónov dolárov. Je to odškodné za znárodnenie ropného poľa Dacion v roku 2006.
Venezuela znárodnila ropný priemysel a zahraničným firmám ponúkla menšinový podiel v ťažobnom priemysle. Podobné odškodnenie už akceptovali Chevron, British Petroleum, Total a StatoilHydro.
Odmietol len americký ExxonMobil. Ten síce po dohode Cháveza s Eni zostal v boji s rozhodnutím o znárodnení sám, no pod jeho tlakom venezuelskej štátnej firme súdnou cestou zmrazili v USA, Holandsku a vo Veľkej Británii účty v celkovej výške 12 miliárd dolárov.
Znárodnenie za peniaze
Podobne sa znárodňovalo aj v telekomunikáciách, keď za 28,5-percentný podiel americkej spoločnosti Verizon zaplatila Venezuela 572 miliónov dolárov. Podobne od spoločnosti AES odkúpila 82 percent v domácej Electricidas de Caracas za 739 miliónov dolárov.
Hrozbu zoštátnenia už adresoval Chávez aj bankám, súkromným nemocniciam a školám a najnovšie aj potravinárskym podnikom. Venezuelská vláda kontroluje ceny potravín a často núti obchodníkov predávať pod cenu.
Vinníkov nedostatku potravín vidí inde. Sú nimi napríklad mliekarne pod kontrolou Parmalatu a Nestlé, ktoré dokonca obvinil zo zámerného vyvolania nedostatku mlieka v krajine.
