WASHINGTON, BRATISLAVA. Vyše štvrtina krajín sveta nie je schopných zabezpečiť svojim občanom základné funkcie štátu. Ich obyvatelia nemajú zaistenú bezpečnosť, nefunguje zdravotníctvo či trpia podvýživou.
Vyplýva to z prieskumu amerického thinktanku Brookings a jeho rebríčka „najzlyhávajúcejších krajín sveta“.
Somálsky štát bez vlády
Úplne najhoršie je na tom Somálsko. V krajine, ktorú už dlhšie prezývajú „štátom bez vlády“, sa nemôžu obyvatelia spoľahnúť na vládu takmer
v ničom. Tá im nezabezpečí ochranu, zdravotnícku starostlivosť a ani základné potraviny.
Hneď za ním je Afganistan. Napriek prítomnosti medzinárodných síl ide podľa rebríčka
o najnebezpečnejšiu krajinu na svete. Vláda v Kábule dokáže reálne fungovať iba na veľmi malom území štátu. Veľkú časť krajiny má stále pod palcom Taliban, s ktorým zvádzajú vojaci NATO tvrdé boje.
Tretie Demokratické Kongo trpí dlhoročnou občianskou vojnou. Konžania môžu však veriť v lepšiu budúcnosť, rebelanti z východu krajiny podpísali v januári prímerie.
Tieto tri krajiny označil inštitút ako nefungujúce štáty. Teda zlyhávajúce vo všetkých oblastiach.
Brookings vychádzal z oficiálnych čísiel organizácií ako Svetová banka, UNICEF ši Freedom House. Autori správy skúmali 141 rozvojových krajín podľa štyroch základných balíčkov: ekonomických, politických, bezpečnostných a sociálnych.
V dvadsiatich kritériách zahrnuli okrem iného rast HDP, infláciu, úroveň slobody, intenzitu konfliktov v krajine či detskú úmrtnosť.
Slabá subsaharská Afrika
Po najslabšej trojke nasleduje 53 krajín, ktoré jeden z najstarších amerických thinktankov označil za „kriticky slabé“ a „slabé“ štáty. Dohromady tvoria vyše štvrtinu všetkých krajín OSN. Je medzi nimi Irak (4.), Severná Kórea (15.), Barma (17.) či Pakistan (33.). Najviac z nich leží v subsaharskej Afrike.
Sú aj fungujúce diktatúry
So „silou“ krajiny podľa inštitútu súvisí aj demokratickosť. Medzi slabými krajinami sa nachádzajú iba dve (Mali a Lesotho), ktoré inštitút Freedom house označil za slobodné. Nie vždy znamená, že štát s autokratívnym režimom nedokáže plniť svoje funkcie. Dôkazom je relatívne silné Bielorusko (81.) či Líbya (86.)
Inštitút, ktorý kedysi stál za Marshallovým plánom, nabáda, že ich rebríček by mohol poslúžiť svetovým politikom pri ich postoji k najkritickejším častiam planéty. V Národnej bezpečnostnej stratégii v roku 2006 americký prezident George Bush uznal, že slabé štáty sú hrozbou aj pre americkú či svetovú bezpečnosť.
Najhoršie v Európe – Rusko
Európske krajiny medzi slabými štátmi nie sú. Napriek tomu niektoré z nich zaradil inštitút do zoznamu štátov, ktoré „treba sledovať“.
Úplne najhoršie je na tom Rusko (65.) Dostalo sa dokonca aj pred Bielorusko (81.) či Azerbajdžan (80.). Rusi zlyhávajú najmä v politických a bezpečnostných kritériách.
Do rebríčka bolo zahrnuté aj Slovensko, ktoré spolu s Maďarskom skončilo na poslednom mieste. Neznamená to však, že by sme boli najsilnejším štátom na svete. Väčšinu západných krajín (vrátane Česka) neskúmali.
Slabé krajiny sú nielen hrozbou pre ich obyvateľov, ale produkujú aj teroristov, tyranov a medzinárodných kriminálnikov.
George Bush, americký prezident v správe o Národnej bezpečnostnej stratégii z roku 2006.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
