Mečiar sa vrátil do zariadenia, v ktorom pred pätnástimi rokmi vyhlásil program valcovania Slovenska. Vo vestibule ho čakali modely dvoch valcov. Potešili ho.
ZLATÁ IDKA. Republikové predstavenstvo HZDS dnes zasadá v Zlatej Idke. V tom istom zariadení, v ktorom Vladimír Mečiar v roku 1993 hovoril o valcovaní Slovenska. Po víťazstve vo voľbách v nasledujúcom roku to aj uskutočnil. Slovensko ovládol a dočasne tak vyradil z integrácie do Európskej únie aj NATO.
Mečiar aj jeho kolegovia sa k odkazu zo Zlatej Idky hlásia aj dnes, i keď sa líšia v tom, či bol prepis jeho prejavu, ktorý sa dostal na verejnosť vďaka jednému z funkcionárov hnutia, autentický.
Predseda hnutia tvrdí, že nie, poslankyňa Katarína Tóthová pripúšťa, že áno, len novinári vraj spravili „z blchy slona“. „Hlásim sa ku všetkému, čo sme v HZDS urobili,“ povedal poslanec Tibor Cabaj.
Valec ako symbol súčasného fungovania vládnych strán zaradil v súhrnej správe za minulý rok aj Inštitút pre verejné otázky. Najmä vládny Smer správa pobúrila.
Poslanec Béla Bugár, vtedy predseda opozičného MKDH, hovorí, že je smutné, že sa niekto k Idke spred 15 rokov hlási. „Stala sa symbolom odstránenia všetkého, čo súviselo s demokraciou.“
Mečiara kolegovia z regiónu včera prekvapili - v Idke naňho čakali modely dvoch valcov. S neskrývanou radosťou sa s nimi pohral. Na otázku, či má ešte valec zo Zlatej Idky rovnakú guráž ako pred pätnástimi rokmi, s úsmevom pozrel na dva modely na stole: „No, však vidíte. Jeden je starší typ a ten druhý je napoly dopredu i dozadu...“
Mečiar tvrdí, že vie, kto informácie vyniesol. Zároveň poprel, že by únik dôverných informácií riešila Slovenská informačná služba. Celé to vraj vymysleli strany, ktorým tieklo do topánok. „Nezvládli funkcie vo vláde tak kričali: Zle je, už ide valec zo Zlatej Idky.“
Mečiar v Zlatej Idke ukázal ako vládne
Prejav predsedu HZDS pred funkcionármi hnutia v Zlatej Idke v roku 1993 je pamätný, lebo vtedy mohol každý prvý raz na vlastné uši počuť, o čo vlastne Vladimírovi Mečiaroviv politike ide.
Bývalí spolupracovníci a neskorší oponenti o premiérovi tvrdili, že „používa lož ako pracovnú metódu“, že svoje autoritatívne pôsobenie prenáša „z vnútrostraníckej oblasti do činnosti vlády a parlamentu“.
Prieskumy verejnej mienky však v prvej polovici deväťdesiatych rokov hlásili, že veľká časť Slovenska tomu neverí. Záznam Mečiarovej reči v Zlatej Idke potvrdzoval, že to, čo o Mečiarovi hovoria jeho kritici, hovorí aj on sám: za zatvorenými dverami.
Za korunu
Jeho prejav potvrdzoval, že používa majetok a prostriedky štátu ako zdroj, ktorými si kupuje podporu iných strán a spoločenských organizácií. Preto od spolustraníkov žiadal, nech sa s okresnými funkcionármi SNS rozprávajú tak, „aby rešpektovali nás, pretože v centre môžu bežať také peniaze, za ktoré sa každá politika obracia inde – to si treba na rovinku povedať“.
Otvorene tiež priznal, že financuje Stranu zelených, a že ak sa pridajú ku Kňažkovi, „potom z úradov preč! Aj peniaze vrátiť!“
Pred funkcionármi strany sa Mečiar pochválil, že Matica slovenská nikoho iného ako HZDS podporovať nebude: „Tento záväzok nám dali a vy ste videli, že my sme boli takí ústretoví a za korunu sme im dali Neografiu, ktorá má hodnotu 600 miliónov.“
Aj o spolku slovenskej inteligencie Korene povedal, že si ho hnutie udržuje „v podstate tichou cestou ako organizáciu, ktorá je za nás a u nás“.
Politik, ktorý na verejnosti vyhlasoval, že si strany nesmú prisvojovať štát a využívať jeho inštitúcie na stranícku politiku, funkcionárom HZDS oznámil, že si už vybral nového generálneho prokurátora, ktorý „má k nám blízko a predpokladáme, že začne robiť to, čo robiť má“. A že si riaditeľa STV vyberá a bude to niekto taký, „čo je nám blízky a sympatický“.
Nech sa deje vôľa Božia
Pamätné bolo nielen to, čo Mečiar v Zlatej Idke povedal, ale aj čo nasledovalo. Na zverejnenie záznamu predseda HZDS reagoval útokom, že išlo o nelegálne odpočúvanie, a že autentickosť nahrávky „nikto nepotvrdil“. Tak postupoval aj pri všetkých ďalších nahrávkach, ktoré usvedčovali jeho ľudí z odsúdeniahodných praktík.
Sľuby splnil
Pamätná bola aj reakcia slovenskej politickej scény na záznam, odhaľujúci Mečiarove metódy. Na schôdzi Národnej rady SR v decembri 1993 poslanec Ján Figeľ navrhol, aby sa prejavom premiéra zaoberal parlament. Návrh neprešiel, lebo príliš veľa poslancov sa pri hlasovaní zdržalo. Poslanec SDĽ Robert Fico hlasoval za zaradenie tohto bodu do programu schôdze, Ivan Gašparovič ako člen HZDS hlasoval proti. O politickom škandále prvej kategórie sa v slovenskom parlamente napokon vôbec nehovorilo.
Ako ukázal ďalší vývoj, škandalózny prejav Mečiarovi preferencie nezobral. Necelý rok po ňom vyhral predčasné voľby a robil presne to, čo ohlásil v Zlatej Idke: „Že to prevalcujeme, nech sa deje vôľa Božia, že sa do toho pustíme tak, že sa budú všetci diviť.“ Ten, kto si vypočul jeho prejav z novembra 1993, počas jeho tretej vlády sa ničomu čudovať nemusel.
Marián Leško
Nahrali si to sami
Doteraz ste o zákulisí kauzy Zlatá Idka mlčali. Prečo ste sa rozhodli po pätnástich rokoch hovoriť?
„Spočiatku, aby som neohrozil svoj zdroj, noviny, na čele ktorých som stál, a nepriamo aj seba a moju rodinu. Keď nepríjemné obdobie Mečiarovej vlády prehrmelo, bol som ochotný odhaliť podrobnosti. Denník SME je jednoducho prvý, čo prejavil záujem.“
Mečiarov prejav spôsobil šok. Tušili ste, čo to urobí na domácej politickej scéne i v zahraničí?
„Keď som počul záznam prejavu, vedel som jedno. Že ho musíme rýchlo prepísať a v plnom znení zverejniť. Dúfal som, že otvorí oči ľuďom, ktorí mu slepo veria. Približne trojhodinovú nahrávku sme prepisovali niekoľko dní a nocí. Časti boli nezrozumiteľné, museli sme ich opakovane, donekonečna prehrávať.“
Myslíte si, že Mečiar si chce v Zlatej Idke pripomenúť výročie svojho prejavu?
„Pred pätnástimi rokmi bol na vrchole síl a všetku moc v štáte mal v rukách. Dnes už je len vlastným tieňom. Valcu zo Zlatej Idky dochádza para. Možno tuší, že v jeho veku, pri preferenciách HZDS, je to jeho posledné volebné obdobie. Ale možno je to aj jeho akýsi odkaz, že za nič sa nehanbí.“
V minulosti ste sa vyjadrili, že nahrávku ste našli na stole v redakcii. Narážali ste asi na Mečiara, ktorý tajné dokumenty nachádzal na svojom pracovnom stole.
„Bola to, samozrejme, parafráza na Mečiara. Skutočnosť bola prozaickejšia. Dostal som ju od účastníka stretnutia, funkcionára HZDS.“
Nahrával ho tajne?
„Vôbec nie! Jeden z účastníkov sa opýtal, či si môžu nahrať prejav. Mečiar bol taký opojený mocou a zahľadený sám do seba, že súhlasil. Dali tam pár diktafónov. Nemohlo mu napadnúť, že niekto z jeho ľudí ho zradí a odnesie záznam Slovenskému východu.“
Bola to vaša iniciatíva?
„Po pätnástich rokoch by som sa mohol hrať na hrdinu, ako sa mi podarilo prejsť Mečiarovi cez rozum. Záznam dobrovoľne nahral a priniesol do redakcie ten funkcionár.“
Prečo ponúkol zásadný strategický materiál HZDS na zverejnenie a práve vám?
„Myslím si, že ten človek bol z politiky HZDS rozčarovaný. Slovenský východ bol jasne protimečiarovsky vyprofilovaný, mal náklad šesťdesiattisíc výtlačkov.“
Nahrávky ste kúpili?
„Spočiatku som mal pocit, že to robí pre peniaze. Ale nechcel za to nič.“
Aké ste mali pocity, keď ste počuli Mečiarov prejav?
„Neskutočnú radosť: Už ho máme! A vzápätí hlboké sklamanie z politikov a z médií. Faxom som poslal prepis vystúpenia predsedom všetkých parlamentných strán a najväčším denníkom, aby to súbežne s nami zverejnili. Z politikov nikto nereagoval, z médií zverejnilo materiál jedine SME. Až keď to naplno prepuklo, zrazu sa išli všetci pobiť, aby to mohli publikovať.“
Po zverejnení nasledovalo masívne vyšetrovanie.
„V HZDS vznikol poplach. Mali podozrenie, že v zariadení VSŽ v Zlatej Idke bolo namontované odpočúvacie zariadenie. Železiarne vtedy nepatrili Rezešovi. Mám informácie, že to preverovala SIS. Keď zistili, že tam nič nie je, na Mečiarov príkaz mali všetci účastníci stretnutia odovzdať diktafóny. Odviezli ich letecky do Bratislavy. Tam sa pokúšali zistiť, z ktorého diktafónu nahrávka pochádza.“
Zároveň sa začal lov aj na vás. Ako ste to znášali?
„Najmä rodina to znášala ťažko. Dostával som výhražné telefonáty, listy, balíčky s nábojnicami. Kvôli rodine som požiadal o policajnú ochranu. Išla po mne tajná služba. Horšie dôsledky čakali na noviny.“
Bola kauza Zlatá Idka začiatkom konca Slovenského východu?
„Mečiar uvalil na noviny totálne embargo. Všetky štátne spoločnosti a inštitúcie, súkromné firmy, na ktoré malo HZDS dosah, dostali zákaz inzerovať v našom denníku. Založil vlastný regionálny denník, ktorý predávali za korunu. Povinne museli odoberať vo všetkých podnikoch a úradoch. Štátna Poštová novinová služba nám dlhovala milióny korún za predaj, my sme dlhovali štátnym tlačiarňam, ktoré nás odmietli vyrábať. Mečiar zruinoval Slovenský východ.“
Nakoniec ste sa rozhodli, že noviny predáte. Dodnes vám vaši bývalí čitatelia, kolegovia a priatelia vyčítajú, že ste zradili seba aj ich. Bolo to nevyhnutné?
„Noviny boli na pokraji krachu. Nevládal som už ďalej bojovať s mocou a chcel som ich zachrániť. V Košiciach bola finančná skupina, ktorá mala o noviny záujem. Ubezpečovali ma, že denník zachovajú, že sa z neho nestane promečiarovský plátok. Podviedli ma. Pohltil ho Mečiarov Lúč.“
Mikuláš Jesenský
Aj zlá reklama je predsa reklama
Zlatá Idka je rajom hubárov a chalupárov uprostred nádherných lesov. Banícku obec s tradíciou ťažby zlata a striebra necelých dvadsaťpäť kilometrov od Košíc viac ako čokoľvek iné preslávil valec.
Predseda HZDS Vladimír Mečiar práve tu pred pätnástimi rokmi dal Slovensku i svetu jasný signál, akým spôsobom mieni vládnuť. A včera sa vrátil. V rekreačnom zariadení spoločnosti Chemako bol Mečiar spočiatku sám. Členovia republikového predstavenstva mali naplánovaný príchod až podvečer.
„V ten deň som sobášil v Nižnom Klátove. Bolo to v sobotu 27. novembra 1993. Ani som netušil, že Mečiar je u nás,“ spomína bývalý starosta Zlatej Idky Štefan Filčák. Sadol do auta a uháňal, že by ho ani policajti nedohonili.
Do rekreačného zariadenia VSŽ ho nechceli vpustiť. Vchod strážili dvaja osobní strážcovia. Až keď si zavesil na krk insígnie, úslužne mu otvorili dvere. „Slušalo by sa ho privítať, no nie? Svoju povinnosť som si splnil.“
Mečiar údajne nemal na starostu čas. Až na druhý deň. „A potom som počul na BBC správu o Zlatej Idke. Nechápal som, čo sa deje,“ hovorí 73-ročný pán v kondícii udržiavaného šesťdesiatnika.
Reklama, ktorú dedinke urobil predseda vlády a najsilnejšej parlamentnej strany, vyvolala reakciu aj v parlamente.
Predseda vtedajšej SDĽ Peter Weiss ocenil jeho vyjadrenia o prevalcovaní Slovenska slovami: To by si zaslúžilo Rad Zlatej Idky.
„Ľudia v dedine sa ma pýtali, čo za rady chcem rozdávať. Keď som im vysvetli, o čo ide, tlačili na mňa, aby sa im všetkým Weiss ospravedlnil. Oceňujem, že prišiel a ospravedlnil sa,“ hovorí starosta. Keď načnete v Zlatej Idke tému valca, ľudia väčšinou len mávnu rukou. Mečiarova reklama im vraj ani nepomohla, ani neublížila.
„Aj zlá reklama je reklama. Prečo by mi to prekážalo?“ hovorí staršia pani s vedrom v ruke cestou zo záhradky. Dedinčania o tom, že k nim Mečiar opäť dorazil, ani nevedeli. „Zas je tu? Čo chce? Prišiel znovu valcovať?“ pobavene hovorí starší pán v maskáčoch.
(sen)
Autor: knm
