BAGDAD, TEL AVIV. Takmer päť rokov po začiatku invázie do Iraku Pentagon priznal, že sa mu nepodarilo nájsť spojenie medzi Saddámom Husajnom a al-Káidou. Priame kontakty Husajna na teroristickú sieť boli jedným z hlavných argumentov, ktoré spustili vojnu v Iraku.
Zostal iba boj za slobodu
Američania už pred časom priznali, že stále nenašli zbrane hromadného ničenia, ktorými Saddámov režim údajne ohrozoval celý svet. Z hlavných dôvodov invázie do Iraku tak obstál prakticky jediný – zbaviť Iračanov diktátora a umožniť im slobodu a demokraciu.
Pre jedných stále silný dôvod, pre iných (aj v Amerike) pramálo na ospravedlnenie chaosu, s ktorým Irak zápasí.
Päť rokov od začiatku vojny by tí, čo ju pretláčali, azda najradšej zabudli na svoje vlastné argumenty. Platí to pre Bushovu administratívu, ale aj médiá na celom svete. Ukázalo sa, že išlo o zmes faktov, poloprávd, údajov „vytrhnutých z kontextu“ a možno aj cielených lží.
Zdá sa, že správy spravodajských služieb sa čítali cez politické a ideologické okuliare, že sa odvolávali na nedôveryhodné iracké zdroje a že z pravdepodobnosti robili takmer istotu.
Pentagon úplnú porážku vo svojej správe nepripúšťa. Husajn podľa neho teroristov podporoval. „Štátne sponzorovanie terorizmu sa stalo rutinou,“ píše sa tiež v jeho správe.
Záujmy al-Káidy sú v Iraku podľa armády zjavné dodnes. „Ich smrtiaca prítomnosť tak skoro nevyprší,“ povedal významný americký dôstojník pre Associated Press.
Odborníci politikov vysmiali
Viaceré knihy a štúdie, ktoré opisujú mechanizmus „výroby" argumentov pre vojnu, spomínajú tlak, pod ktorým bolo americké vedenie po 11. septembri, atmosféru, „keď je niekto proti vojne, je proti nám“ a podobne. Poukazujú tiež na to, že už pred spustením operácie Iracká sloboda bolo zrejmé, že niektoré skutočnosti sa nafukujú, že Saddám blufuje a že niektoré veci špióni jednoducho nevedia.
S odstupom času mediálni analytici a profesionálni propagandisti tvrdia, že pred vojnou sa malo viac zdôrazňovať, že Američania idú oslobodiť Irak od krutého diktátora a spomínať Saddámove zverstvá, jeho podivuhodné hry so zbrojnými inšpektormi OSN, či podporu teroristickým skupinám (hoci nie priamo al-Káidy).
Mimoriadne nebezpečné je spochybnenie tajných služieb, najmä preto, že americká administratíva sa stále nevzdala možnosti vojensky konfrontovať Irán. Aj v tomto prípade sa musí spoľahnúť na spravodajské informácie.
