BRATISLAVA. Útočník Dukly Vladimír Nemec si po nedeľňajšej dráme v Bratislave spokojne hladkal jednu zo štyroch hokejok. „Špeciálka, šetrím si ju len na zápasy. Ale najdôležitejší gól kariéry som dal Slovanu nohou. Andy Kollár v časovej tiesni vypálil od mantinelu, ani neviem, ako ma puk trafil do holene. V závere sme hrali vabank, priklonilo sa k nám šťastie.“
Do životnej formy sa dostávajú jeho spoluhráči z prvej lajny Pardavý s Kollárom. Druhý vyšiel z kabíny prvý: „Odmena za to, že sa v každej chvíli snažíme držať na pozitívnej vlne. Krížom cez pol ihriska som počul kričať spoluhráčov zo striedačky, aby som to hneď napálil .“
Tridsaťšesťročný kapitán Ján Pardavý sa nečudoval, že jeho mužstvo zdanlivo proti logike korčuľovalo ľahšie ako deň predtým. „Rozprávali sme sa o tom s lekárom. Tvrdil, že v druhom zápase po sebe sa prejaví účinok energetickej obnovy po ťažkej štvrťfinálovej sérii. Mal pravdu. Určite k tomu prispela psychická úľava po šťastnom konci v Martine.“
Brankár Slovana Sasu Hovi mal ďaleko od sobotňajšej nálady po svojom prvom strelenom góle v živote: „Dostať gól v poslednej sekunde je opačný pocit. Taký je hokej. Šťastie bolo teraz chrbtom. Žiadna tragédia, pri videu si to rozoberieme. Séria s Trenčínom bude určite o inom, než bola so Žilinou. Pre postup musíme tvrdo pracovať.“
Útočník Miroslav Lažo videl hlavný rozdiel v šťastí v koncovke: „Sadlo na hokejky, či aj nohy Trenčanov. Herne sme si vypracovali viac šancí.“
Autor: ju
