BRATISLAVA. Minister školstva Ján Mikolaj z SNS už nechce, aby sa školáci viac učili slovenčinu a dejepis. Naopak, povinných hodín z týchto predmetov navrhuje ubrať.
„Chceme zvýšiť úroveň vzdelávania k vlastenectvu, vlastnej histórii a jazyku,“ tvrdil Mikolaj pred rokom.
V pondelok navrhol, aby sa žiaci oproti pôvodným plánom učili na prvom stupni o desať hodín menej slovenčiny.
Doterajšie nastavenie počtu hodín vraj nezodpovedalo jeho predstavám o reforme, hoci ešte pred mesiacom ho odobril.
Predmetové komisie pripravovali obsah učiva podľa nastavenia hodín. Svoje návrhy môžu predmetové komisie nanovo prepracovať. Zmena učiva je základom školskej reformy, ktorá má platiť od septembra.
Zmena sa dotkla aj cudzích jazykov, v ktorých zaostávame. Mikolaj mení počty hodín napriek tomu, že s rozšírením ich vyučovania súhlasila vláda.
Po novom by mali mať žiaci na druhom stupni o osem hodín menej z druhého cudzieho jazyka, ako Mikolajovi v septembri odobrila vláda.
Ak prejde jeho návrh, tak na druhom stupni a gymnáziách budú mať povinne menej hodín ako teraz.
Minister sa popiera
Mikolaj teraz hovorí, že so žiadnym návrhom nesúhlasil. „Bol to len pracovný návrh, ktorý sa každý deň mení.“ Tvrdí, že k návrhu prišli rôzne námety od učiteľov, a preto ho zmenil. Od komisií očakáva, že návrh povinného školského minima ešte okresajú. „Zadanie však ostáva. Komisie len tlačím, aby to bolo štíhlejšie a štíhlejšie,“ tvrdí.
Dejepis minister obmedzil z ôsmich plánovaných hodín týždenne na 4,5 hodiny. Pred mesiacom bol pritom proti tomu, aby piataci prišli o jednu hodinu dejepisu. Dejepisná komisia to privítala.
Teraz viacerí jej členovia hovoria, že podľa novej dotácie sa dá len ťažko pripraviť koncepcia vyučovania, ktorá by mohla byť porovnateľná s iným programom v Európe.
Minister sa bráni, že čo sa komisii nezmestí do povinného štátneho minima, môžu odporučiť školám do ich vzdelávacích programov. Školy sa však týmto odporúčaním nemusia riadiť. Deviataci tak môžu odchádzať zo škôl len s chabými znalosťami z dejepisu.
Mikolaj zmenu obhajuje, že chce len viac slobody pre školy, o čom má byť aj pripravovaná reforma školstva. „Zdá sa, že som jediný, kto za to bojuje.“
Kritika mimovládok
Väčšiu voľnosť pre školy doposiaľ žiadali aj mimovládne organizácie, ktoré nedávno ministra kritizovali, že žiadnu reformu školstva nepripravil.
Analytik Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál je síce rád, že školy majú dostať viac priestoru, ale nie je dobré, keď sa tieto zmeny robia takto narýchlo.
„Keď zrazu minister z pozície moci vstúpi do príprav a niečo poškrtá len tak, tak to určite nie je konštruktívne, ale skôr deštruktívne.“
Najnovšie zmeny sú podľa neho dôkazom toho, že Mikolaj nevie, čo má vlastne robiť. „Je vidieť, že nemá žiadnu koncepciu a mení to za pochodu,“ povedal.
Obsahová reforma školstva nadväzuje na školský zákon, ktorý minister už predložil na rokovanie parlamentu. Predpokladá, že poslanci ho schvália v máji.
Vtedy chce predstaviť verejnosti aj návrh vzdelávacieho programu, podľa ktorého sa majú školy riadiť od septembra.
