Dnes to bolo o futbale, počul som cez víkend nadšeného fanúšika komentovať zápas, ktorý ho nesporne nadchol, a spomenul som si, ako mnohokrát v podobných situáciách, na knihu Vladimíra Justa Slovník floskulí. Autor v nej nielen zhromažďuje aktuálne príklady floskúl, týchto „viet bez tieňa“, ale k nim pridáva aj vtipné komentáre, analyzuje vznik floskúl, pomenúva ich tvorcov, ktorými sú často politici či médiá, a charakterizuje ich používateľov.
Spomedzi zhruba 140 encyklopedických hesiel je podľa neho práve klišé O tom nekorunovaným kráľom floskúl. Teda v Česku, ale dosť pravdepodobne aj u nás. Niektoré typy áut nie sú o pohodlí, o rýchlosti, ale o lacnom jazdení, uvádza ďalší z príkladov tohto jazykového nešváru. Defilé pokračuje priznaním lyžiara, že jeho víťazný skok bol o šťastí, farár nás poučí, o čom sú Vianoce a politik zasa vie, že voľby budú aj o odvahe. Just si nemusí vymýšľať, všetko to sú konkrétne citáty s uvedením zdrojov. Asi vrcholom je otázka istej moderátorky, ktorá sa pri pátraní po histórii zrekonštruovaného divadelného priestoru dokáže opýtať: O čom bola táto sála predtým? Príšernosť tohto jej výkonu sa dá komentovať len nelichotivo, pravda, ak nie je nablízku (a to takmer vždy je) iný ctiteľ floskúl, ktorému je to jasné a rád nás o tom poučí ďalším skvostom: Povedala, čo povedala.
