BAGDAD, TEL AVIV. Mala to byť misia, ktorá mala vyriešiť niekoľko problémov naraz. Zbaviť svet irackých zbraní hromadného ničenia, oslobodiť Irak od brutálneho diktátora a po 11. septembri otvoriť ďalší front vo vojne proti terorizmu.
Prívrženci konšpirácií zasa hovorili niečo o pomste Busha mladšieho za Busha staršieho, o americkom záujme o irackú ropu aj ako to už v tomto regióne býva, vplyve židovskej loby.
Veľké obete
Päť rokov od začiatku operácie Iracká sloboda sa ukazuje, že oficiálne dôvody na jej spustenie boli často rovnako pofidérne ako konšpiračné teórie. Možno aj pre to sú jej doterajšie výsledky skôr traumou ako úspechom. Pre Američanov aj Iračanov.
Päť rokov od pádu Saddáma Husajna Američania rátajú koľko núl má číslo, ktoré ukazuje, koľko ich stála a ešte bude stáť vojna v Iraku. Iračania sa zasa nevedia dorátať svojich zabitých, mrzákov, vyhodených z domov, emigrantov, vdov či sirôt.
Mimovládne organizácie zasa zratávajú lži, ktoré vyslovili rôzni lídri pred spustením operácie a už pomaly zabúdajú, že celý režim Saddáma Husajna stál na lžiach, podvodoch a machináciách.
Iracké úspechy a traumy
Saddám Husajn už nežije. Odsúdili ho za zločiny proti ľudskosti. Popravili ho nie celkom kóšer, zároveň sa však z neho nestal taký veľký mučeník, ako sa mnohí obávali. Súd, ktorý ho poslal na trest smrti, je aj so svojimi chybami jednou z vecí, ktoré sa v Iraku podarili.
Rovnako ako slobodné voľby, referendum o ústave či pomaly sa rozbiehajúca občianska spoločnosť. Demokratizácia Iraku však otvorila dvere aj tým, čo ju využívajú, ale nevyznávajú.
V Iraku sa rozťahuje al-Káida, šiitské milície, „charita“ z Iránu aj Kurdská strana pracujúcich. Narastá náboženský fanatizmus, krvavé spory medzi sunnitmi a šiitmi, v niektorých regiónoch lídri nepokryte smerujú k presadzovaniu šaríje, objavujú sa útoky na tých, čo predávajú alkohol, nie sú správne ostrihaní, a na ženy, čo sa neobliekajú, ako by si predstavovali islamisti.
Ešte horšie je, že protivládny odboj začína mať úspechy pri prehováraní mladých ľudí na samovražedné misie a že začal už nasadzovať aj ženy, deti či mentálne chorých ľudí.
Američania sa stále snažia udržiavať zdanie, že spory medzi sektami, teroristické útoky, hádky o prerozdelenie peňazí z ropy aj totálne fiasko tohtotýždňovej konferencie o národnom zmierení neznamenajú, že Irak sa rúti do katastrofy a že vojnu ešte môžu vyhrať.
Americká verejnosť má pocit straty, krachu a hanby a vojnu viní z narastajúcej ceny ropy aj hypotekárnej krízy.
Americký balvan na krku
Prezident Bush, ktorého, ako sám hovorí, za rozpútanie tejto vojny bude súdiť až história, tak ako pred jej začiatkom aj teraz hľadá vznešené dôvody na jej ospravedlnenie. Vyšiel s názorom, že Iračania sú prví Arabi, čo sa postavili al-Káide.
Vysvetľuje tak, pre sa Iračania spájajú s Američanmi a bojujú proti al-Káide. Je to pravda, ale títo Iračania sú v menšine a k Bushovým vojakom ich neprivádza uvedomenosť, ale skôr strach a finančné problémy.
Mala to byť misia, ktorá mala vyriešiť niekoľko problémov, lenže medzitým pribudli ďalšie. Iracká sloboda sa stala balvanom pre Američanov, ich spojencov a aj pre samotných Iračanov. Jej hlavným zlyhaním však bude, ak sa ľudia začnú báť slobody a jej výdobytkov a iní ľudia sa prestanú usilovať o jej presadzovanie. Vtedy vyhrajú takí, ako bol Saddám Husajn. A okolo Iraku ich je viac ako dosť.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Bush: Svet je lepší
Americký prezident stavil na vojnu v Iraku a zatiaľ prehráva. Fiasko však nepripúšťa.
Prezident George Bush mal víziu slobodného a bezpečného Blízkeho východu, chcel ju dosiahnuť preventívnou vojnou. Táto doktrína sa v Iraku skončila fiaskom. Keď si včera prezident pripomínal piate výročie od začiatku vojny, radšej poukazoval na úspechy svojej novej stratégie v oblasti ako celkovej bilancie.
Iracká vojna bola podľa neho hodná obetí, finančných aj ľudských. Podľa Busha má byť začiatkom väčšieho víťazstva v boji s teroristami.
„Dnes vidíme v Iraku úspechy, no niektorí vo Washingtone stále volajú po našom stiahnutí,“ hovoril Bush na pôde Pentagonu. „Vďaka nárastu vojakov vidíme prvé veľké arabské povstanie proti bin Ládinovi a jeho teroristickej sieti,“ dodal.
Američania sú však stále skeptickí a radšej by videli vojakov späť doma. Prezidentova popularita dosahuje rekordné minimá. V Iraku už zahynulo takmer štyritisíc amerických vojakov, desaťtisíce sa zranili.
Pri teroristických útokoch zahynuli desiatky tisíc irackých civilistov. Vojna oficiálne stála 400 miliárd dolárov, ale podľa článku známeho ekonóma Josepha Stiglitza uverejneného vo Washington Post majú byť konečné dosahy na americkú ekonomiku až tri bilióny.
„Iracká demokracia uspeje a bude to znamenie od Damasku pre Teherán, že sloboda je budúcnosťou každého národa,“ povedal Bush v roku 2003. Zatiaľ sa tento scenár nenapĺňa. „Bola to najhoršie vedená zahraničná politika po 2. svetovej vojne,“ povedal pre CNN David Rothkopf z Carnegieho nadácie.
Braňo Ondrášik
