j skupiny J&T a miliardár Ivan Jakabovič skončil na benzínke, v mäsiarstve alebo v straníckom aparáte.
Keď bol na strednej škole, práve vrcholil socializmus. Už vtedy často rozmýšľal, kde sa dá dobre zarobiť. Finančne boli v tom čase na tom dobre najmä pumpári, mäsiari a straníci. Keby neprišla v 89. revolúcia, možno by jeden z hlavných akcionárov finančnej skupiny J&T a miliardár Ivan Jakabovič skončil na benzínke, v mäsiarstve alebo v straníckom aparáte.
Keď ako 15-ročný za socializmu videl po ceste prechádzať zahraničné auto, ktoré bolo skôr výnimkou ako pravidlom, vŕtalo mu v hlave, odkiaľ sa ten, čo v ňom sedel, k takému autu dostal. „Hneď som sa začal zamýšľať, ako by som sa mohol k niečomu podobnému dopracovať.“
Minulý režim neponúkal veľa možností, ako vyniknúť a zarobiť. Dobre sa mali straníci, ale napríklad aj mäsiari či pumpári. V detstve uvažoval o týchto možnostiach aj Jakabovič. A nielen o nich. „Ako malý chlapec som, samozrejme, chcel byť aj smetiarom.“ Mimochodom, z podobnej túžby sa pre SME.sk vyznal aj exminister financií Ivan Mikloš. Obaja napokon skončili ako finančníci. Jeden v biznise, druhý v politike.
Od malička v Jakabovičovi driemala priebojnosť, ctižiadostivosť, snaha byť v niečom výnimočný a tým aj úspešný. Možno niekde tu sú príčiny, prečo firma, ktorú dnes vlastní so svojimi priateľmi, dostala prezývku finančný žralok.
„Je vo mne strašne veľa energie zameranej na cieľ. Keď ho dosiahnem, je to ako stav, ktorý prežíva športovec, keď vyhrá preteky. Som od toho závislý. Potrebujem mať ciele a úspechy, posúva ma to ďalej.“ Podnikanie je podľa neho o tom, že človek využíva príležitosť, ktorá sa na trhu naskytne. Len to však nestačí. „Je to aj o vízii. Keď ju nemáte, zostanete dole.“
Na začiatku boli malinovky
Prvé podnikateľské pokusy rozbiehal už na strednej škole. Začiatkom 90. rokov prišiel na Slovensko pápež. Deň predtým sa Jakabovič s kamarátom a budúcim partnerom v J&T Patrikom Tkáčom rozhodli, že na stretnutiach veriacich s pápežom budú predávať džúsy v pohárikoch s poklopom a slamkou. Zabralo to.
Na vysokej škole sa začal viac zaujímať, ako funguje finančný trh. Spolu s Tkáčom na fakulte dokonca rozbehli virtuálnu akciovú burzu, ktorá odrážala vývoj na reálnom trhu. Pomaly sa dostávali do sveta burzových indexov, swapov, forwardov a iných finančných operácií. „Keď sme neskôr prišli na skutočnú burzu, mali sme náskok. Kým ostatní sa učili, my sme už vedeli, ako trh funguje.“
Rozhodujúcim impulzom v podnikaní bola u Jakaboviča kupónová privatizácia. Mnohí ľudia na Slovensku takmer zadarmo dostali od štátu veľmi slušné finančné aktíva, no nepoznali ich skutočnú hodnotu. Pri šťastnom investovaní kupónov sa človek mohol dostať k podielu v niektorom z podnikov aj za niekoľko stotisíc korún. O tom však vedelo len niekoľko desiatok, možno stoviek dobre informovaných investorov. Medzi nimi boli aj Jakabovič s Tkáčom. Naskytla sa príležitosť. Začali skupovať kupónové knižky. „Ľudia sa o situáciu nezaujímali, preto jej ani nerozumeli. My sme to využili.“
Kúpili za 300, predali za 600
Stalo sa, že napríklad akcie Slovnaftu nakúpili po tristo korún a obratom ich ten istý deň predávali po šesťsto. Na účet im začali prichádzať prvé zisky. V novodobých dejinách slovenskej ekonomiky to bolo obdobie, o ktorom klasik hovorí, že tí, čo sa vedeli v ňom zorientovať, „nakupovali korunu za 50 halierov“. Vtedy prišli aj prvé konkurenčné strety s Pentou. Biznis s knižkami a akciami najprv robili cez cudzích obchodníkov s cennými papiermi. Potom si povedali, že nebudú zbytočne platiť vysoké poplatky za prevody a založili si vlastného licencovaného obchodníka.
Dôležitým medzníkom pre J&T bol nákup investičného fondu Creditanstalt od Bank Austria. Obchod vyšiel asi na 300 miliónov korún. Časť z toho si skupina požičala cez takzvané repoobchody od Investičnej a rozvojovej banky, ktorú vtedy viedol Jozef Tkáč, otec Patrika Tkáča. „V tom čase boli repoobchody bežný spôsob financovania, požičiavali sme si u rôznych bánk.“ Jakabovič tvrdí, že o úveroch rokovali s ľuďmi na nižších pozíciách a Tkáč starší vraj o ich pôžičkách nevedel.
Potom sa to rozbehlo. Reštrukturalizácie rôznych firiem, developerská činnosť, čiže investície do nehnuteľností. Ale aj nákup bývalej Podnikateľskej banky v Čechách, z ktorej vznikla pred desiatimi rokmi v Prahe J&T Banka. Dlho nemohli získať licenciu na Slovensku. Po vstupe do únie česká licencia začala platiť vo všetkých členských štátoch, teda aj u nás. V roku 2005 skupina kúpila menšiu banku vo Švajčiarsku.
Čo stojí podľa Jakaboviča za úspechom spoločnosti, ktorej základné imanie sa odhaduje na niekoľko miliárd korún? „Nikdy sme nebudovali firmu so zameraním výlučne len na zisk. Vytvárali sme odbornú infraštruktúru a tímy, ktoré by vedeli vo vlastnej réžii spracovať akýkoľvek projekt.“
„Sparta, Sparta“
J&T nie je len o realitách a bankovníctve. Paradoxne, najznámejšou spoločnosťou skupiny je najúspešnejší futbalový klub v strednej Európe, Sparta Praha. „Je to obrovská marketingová značka.“ V Čechách ich veľmi zviditeľnila. Keď pod ich taktovkou začala po menšej kríze vyhrávať ligu aj národný pohár, skupinu J&T začali v Čechách vnímať ako dobrých vlastníkov a biznismenov. To im otvorilo dvere pre viaceré podnikateľské zámery. „Sparta nám ako značka veľmi pomohla, no čakám, že to bude úplne bežný zárobkový biznis.“
Efektívnosť a ekonomická samostatnosť sú priority firmy aj v JOJ, ktorú kúpili pred rokom. Redaktorov vraj Jakabovič osobne nepozná a tvrdí, že do diania v televízii nezasahuje. „Dôležité je, aby stúpala sledovanosť a bola reklama. Zaujíma ma hlavne, ako sa televízii bude ekonomicky dariť. Keby som saju snažil nejakým spôsobom regulovať, zasahovať do spravodajstva, išiel by som proti sebe.“
S politikmi si Jakabovič netyká a tvrdí, že J&T ako banková inštitúcia „nie je závislá od politiky“. Politika však formuje právne prostredie, a tým ovplyvňuje aj fungovanie celej firmy.
„Sledujeme ju, aby sme vedeli, ako sa budú vyvíjať jednotlivé sektory v ekonomike.“ Občas im politici prinesú sklamanie. To sa týka posledných zmien v zdravotníctve, kde vláda zakázala vytvárať zisky. J&T vlastní jednu zo zdravotných poisťovní. Založili ju aj preto, že chceli, aby im zarábala. „Z pohľadu investície som sklamaný, ako sa vyvíja zdravotníctvo, ale z pohľadu agendy, ktorú dnes vedie koalícia, to chápem.“
Viac na www.leaders.sk
