Vedeli ste povedať, odkedy ste mysleli na to, že vychytáte nulu?
„Presne nie. Sprvu som mal dosť starostí gól nedostať, potom som si vravel, že musíme vyhrať aj 1:0. Na vlastný shutout možno až posledných päť minút.“
Slovan mal miestami drvivý tlak. Verili ste si ako vo štvrťfinálovej sérii s Martinom?
„Úplne pevne. Ja verím, že rozhodneme o postupe už v nedeľu v Bratislave. Aby sme si dlhšie nerobili stres. Teším sa, že na vypredanom štadióne bude hlasno. Ticho hokejisti nemajú radi.“
Nebojíte sa, že sa po smolných zápasoch na vás vyvŕši Uram, Kuľha či ostatní strelci Slovana?
„Nebojím, sypalo im to vlani alebo v základnej časti, aj najlepších kanonierov postihne kríza. Za dôležitejšie považujem, aby sa neprestalo dariť nášmu Vencovi Královi. Skvelý borec, často vyzerá, že sa po ľade iba túla a zrazu dá víťazný gól.“
Kto bol vaším vzorom?
„V detstve Felix Potvin z Toronta, neskôr Braňo Hipík v Topoľčanoch a Nitre. A doteraz Miro Hála v Trenčíne.“
Ako ste oslávili nulu?
„S kamarátmi na kofole a obľúbenej pizze. Tej sa nikdy neprejem.
Autor: ju
