BRATISLAVA. Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) neuspokojili úpravy tlačového zákona, ktoré po dohode s ministerstvom kultúry navrhuje poslanec Smeru Ján Podmanický.
Poslanec si myslí, že organizácia môže byť spokojná, pretože niektoré jej pripomienky akceptoval. „Nemôžu očakávať, že nám nadiktujú pripomienky a my ich ako poslušní sluhovia všetky budeme akceptovať.“
Predstaviteľ OBSE pre slobodu médií Miklós Haraszti považuje zmeny za nedostatočné. Netýkajú sa totiž práva na odpoveď, ktoré umožňuje dotknutej osobe reagovať na článok, hoci informácie v ňom boli pravdivé.
„Zákon sa stále nezhoduje s tým, k čomu sa Slovensko ako člen OBSE zaviazalo v súvislosti s ochranou slobody tlače,“ napísal. Haraszti v zákone vidí riziko, že politici získajú neobmedzený prístup publikovať bez možnosti redakcie to akokoľvek ovplyvniť. „Ide to proti požiadavkám Rady Európy.“
„Štandardy sú jasné – právo na opravu alebo odpoveď má byť uplatnené len vtedy, ak má sťažovateľ oprávnený záujem napraviť nepravdivú, či skresľujúcu informáciu,“ napísal včera v oficiálnom stanovisku Haraszti. Verí, že poslanci zákon upravia.
Dnes sa začína parlamentná schôdza, na ktorej majú poslanci definitívne schváliť zákon, pre ktorý opozícia blokuje ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Podmanický už so zmenami nepočíta a na OBSE zaútočil. Podobne ako minister kultúry Marek Maďarič v januári, keď Haraszti uviedol svoje výhrady k zákonu prvýkrát.
Predkladatelia si veria
Podmanický zmeny odmieta. „Právo na odpoveď má umožniť dotknutým vyjadriť svoj názor, nie je to teda obmedzenie slobody prejavu, ale jej rozšírenie.“ Obavy vydavateľov, že sa právo bude zneužívať, sú podľa neho len zastrašovaním.
Stále tvrdí, že zákon splní medzinárodné kritériá, ako to sľuboval premiér Robert Fico. Spolu s ministerstvom kultúry sa spolieha na stanovisko expertov na ústavné právo z Benátskej komisie.
Ministerstvo odkázalo, že jednotný model tlačového zákona v Európskej únii neexistuje. „Vzhľadom na to považujeme aj po odborných diskusiách so zahraničnými expertmi schvaľovanie a konečnú podobu tlačového zákona za vnútornú záležitosť Slovenska,“ napísal jeho hovorca Jozef Bednár.
Podmanický teraz spochybňuje právo OBSE kritizovať slovenský zákon. „Nie je to orgán legislatívneho procesu. Na to máme voľbami konštituované orgány.“
OBSE pôvodne zákonu vyčítalo aj zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti vydavateľa za texty, ktoré by ministerstvo kultúry považovalo za propagáciu vojny, násilia či za podnecovanie rasovej nenávisti. Podmanický chce túto časť zákona vypustiť.
Podmanický si bol ešte včera istý, že koalícia nad rámec jeho zmien zákon neupraví.
Partneri si nie sú istí
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj hovorí, že zákon síce má biele miesta, ale ich úpravu nechajú na neskôr. „Dáme mu pol roka na aplikačnú prax a potom sa ukáže.“
HZDS nie je rozhodnuté, či nepresadí vlastné zmeny. Vo štvrtok má o tom rozhodnúť vedenie strany, povedal poslanec Ján Kovarčík.
„Pripomienok k zákonu je dosť a nemôžeme ich nechať len tak nepovšimnuté.“ Osobne má problém aj s právom na odpoveď. Ak však vedenie rozhodne, že ho nebude meniť, bude to rešpektovať.
Hlavné výhrady
Definícia práva na odpoveď:
umožnila by, aby dotknutý reagoval na článok, hoci v ňom nie sú nepravdivé informácie; stačilo by, ak by mal pocit, že sa noviny dotkli jeho cti alebo dôstojnosti; vydavateľ by musel odpoveď zverejniť na rovnocennom mieste a rovnakým typom písma ako pôvodný článok
