LHASA, BRATISLAVA. Radoví Číňania, ktorí sa pred siedmimi rokmi tešili z pridelenia olympiády práve Pekingu, nechápavo sledujú tvrdý postoj západnej tlače, ktorá sympatizuje s demonštrujúcimi Tibeťanmi.
Vidia situáciu očami čínskej štátnej televízie a tlačovej agentúry Nová Čína. A podľa nich ich spoluobčanov v Tibete zabili násilní tibetskí separatisti v rasovo motivovaných rebéliách.
„Mnoho krajín po celom svete vyjadrilo podporu čínskej vláde za zvládnutie nepokojov v Lhase,“ mohli si prečítať Číňania vo svojej tlači. O incidente pri zapaľovaní olympijského ohňa v gréckej Olympii, samozrejme, nič netušia.
Číne prekáža zaujatosť
Čínsku verziu portálu BBC vláda na internete stále blokuje, a tak sa k informáciám spoza hraníc dostanú len tí, ktorí rozumejú po anglicky. Ich reakcie potvrdzujú obrovskú priepasť medzi čínskym a západným vnímaním situácie v Tibete.
Číňania sa cítia ukrivdení a obviňujú západné médiá z predpojatosti pri informovaní o Tibete. Na internete zakladajú špeciálne stránky, v ktorých poukazujú na tendenčné spravodajstvo. Na webovej stránke anticnn.com napríklad upozorňujú, že americká televízia z fotografie, na ktorej čínski vojaci prechádzajú okolo prevráteného auta, vystrihla Tibeťanov, ktorí do nich hádžu kamene.
Čínski bloggeri tiež našli chybu na portáli denníka Washington Post, ktorý mlátenie mníchov nepálskou políciou asocioval s dianím v Číne. Redakcia následne chybu opravila.
Pre Číňanov je možnosť, že by prišli o Tibet, ktorý predstavuje až 14 percent ich územia, rovnaká, akoby Spojeným štátom hrozila strata Texasu.
Čínska cenzúra médií
Reportéri agentúry Nová Čína, ktorí sa voľne pohybovali po Tibete, servírovali preto čínskej verejnosti obrázky nevinných Číňanov, ktorí v Lhase zomreli vrátane príbehu o piatich dievčatách, ktoré zhoreli v sklade. Západným novinárom, naopak, vláda bránila v prístupe do nepokojných oblastí.
Až dva týždne po zásahu vojakov pripravila pre dvadsiatich šiestich vybraných novinárov cestu do Lhasy. Ani tá nedopadla úplne podľa predstáv Pekingu. Pri kláštore Jokhang obklopilo delegáciu žurnalistov asi tridsať mníchov, ktorí žiadali slobodu pre Tibet a protestovali proti čínskemu útlaku. „Tibet nie je slobodný,“ kričali mnísí podľa spravodajcu agentúry AP. Čínski vojaci po pätnástich minútach mníchov rozohnali.
Z Lhasy je vojnová zóna
Novinári opísali situáciu v Lhase ako vojnovú zónu, kde stále cítiť spáleninu. „Je to jeden z mnohých znakov, že protičínske protesty boli omnoho agresívnejšie, dlhšie a spôsobili oveľa väčšie škody, ako si akýkoľvek vonkajší pozorovateľ dokázal predstaviť,“ napísal reportér britského Financial Times.
Americký prezident George Bush vyzval v stredu Čínu na okamžité začatie rozhovorov s dalajlámom a umožnenie prístupu zahraničným novinárom a diplomatom do oblastí, kde prebiehali demonštrácie.
Posledný vývoj
čínske ministerstvo zahraničia odkázalo Európskej únii pred dnešným stretnutím šéfovi diplomacií, aby sa nemiešali do Tibetu, pretože v tejto otázke ide o vnútorné záležitosti Číny´
čínskym vojakom sa už vzdalo asi tisíc Tibeťanov, ktorí sa zúčastnili na protestoch. Peking odmietol dialóg s dalajlámom, kým bude sabotovať olympiádu
