BRATISLAVA. Premiér Robert Fico v nedeľu v Českej televízii prvýkrát povedal, že slovenská vláda nepodporuje výstavbu amerického radaru a protiraketového systému v Česku a Poľsku.
Doteraz hovoril, že je to len jeho osobný názor, pretože vláda o tejto otázke nerokovala.
„Hovorím za vládu, nepovažoval by som za správne, keby sme súhlasili,“ povedal Fico o radaroch, hoci vláda o nich ešte nikdy nerokovala.
Prečo Fico teraz hovoril za vládu, jeho hovorkyňa Silvia Glendová nevysvetlila.
Už zajtra sa začne v Bukurešti summit NATO, na ktorom sa bude o radaroch hovoriť. Slovensko na ňom nebude zastupovať Fico, ale prezident Ivan Gašparovič.
„Neverím, že by ktokoľvek za Slovensko podporil umiestňovanie prvkov amerických vojenských systémov v Európe,“ povedal Fico v Českej televízii.
Odlišné stanoviská
Dvaja ministri nemajú rovnaký názor ako Fico.
„Musia byť splnené všetky technické, ekonomické a legislatívne podmienky, ktoré bude NATO vyžadovať,“ povedal SME minister obrany Jaroslav Baška zo Smeru. Veľmi dôležité je podľa neho tiež rokovať o radaroch s Ruskom.
Rovnaký názor má aj Gašparovič. Podľa neho by bolo dobré, keby sa americké radary a protiraketová obrana stali súčasťou výzbroje NATO. Oficiálne stanovisko povie podľa hovorcu Mareka Trubača dnes. V minulosti sa viackrát vyjadril, že je to záležitosť Česka aj Poľska. Prezident podľa ústavy reprezentuje Slovensko navonok.
Keď minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek povedal, že radar ohrozuje našu bezpečnosť, Gašparovič v Slovenskom rozhlase reagoval: „Za to, aký je postoj Slovenskej republiky, nezodpovedá kompetenčne minister hospodárstva, ale minister zahraničných vecí. Slovenská republika sa pri formovaní zahraničnopolitických stanovísk opiera o rozhodovanie kolektívnych orgánov a napokon prezidenta.“
Ficove slová nechcel včera komentovať ani Baška, ani minister zahraničných vecí Ján Kubiš. Ministerstvo zahraničia však v minulosti viackrát vydalo stanovisko, podľa ktorého považuje budovanie amerického protiraketového dáždnika za dobrú vec.
Fico na summit nejde, bude v Prahe spolu s Jiřím Paroubkom a Gerhardom Schröderom oslavovať vznik sociálnej demokracie.
Politológ Grigorij Mesežnikov hovorí, že summit je mimoriadna vec, a bolo by dobré, keby sa na ňom zúčastnili aj prezident, aj premiér. Fico však podľa neho nie je vnútorne stotožnený s transatlantickou spoluprácou.
Podľa Mesežnikova Fico na summit nejde aj preto, že sa na takýchto podujatiach necíti komfortne. „Mentálne príliš neinklinuje k transatlantickej spolupráci,“ povedal politológ.
HZDS: Smer má väčšinu
Proti radaru sa vyjadril predseda SNS Ján Slota, HZDS s ním problém nemá.
Poslanec Ján Kovarčík však povedal, že hnutiu neprekáža, keď Fico hovorí za vládu. Je jej predsedom a podľa Kovarčíka v nej má Smer väčšinu.
Bývalý veľvyslanec v USA Martin Bútora si nevie predstaviť, že by vláda o radare rokovala, preto Ficove vyjadrenia považuje len za deklaratívne.
V medzinárodných otázkach Slovensko podľa ústavy reprezentuje prezident, ale právomoc môže prenechať na vládu. Hoci Gašparovič pred svojím zvolením uvažoval, že tak urobí, napokon si právomoc podpisovať medzinárodné zmluvy ponechal.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
NATO: Ako zachrániť Afganistan
Najväčšou výzvou Severoatlantickej aliancie je misia v Afganistane. Niektorí členovia viac vojakov do tejto krajiny poslať nechcú.
Operácia v Afganistane, pozvánka na vstup pre tri balkánske krajiny či diskusia o prípadnom členstve Gruzínska a Ukrajiny. To sú hlavné témy summitu NATO, ktorý sa začne zajtra v rumunskej metropole.
Kľúčový test pre NATO
Budúcnosť Severoatlantickej aliancie v 21. storočí podľa expertov výrazne závisí od úspechu ich zatiaľ najväčšej misie v Afganistane.
Prvej operácii mimo Európy sa pritom nedarí podľa predstáv NATO. „Aliancia v Afganistane nevyhráva,“ citoval Washington Post bývalého veliteľa organizácie Jamesa Jonesa. Väčšinu územia krajiny najmä na juhu stále ovláda Taliban. Ich jednotky sú financované vďaka obchodu s ópiom, ktorý dosiahol minulý rok rekordné zisky.
Niektoré krajiny na čele
s Američanmi chcú poslať do boja s Talibanom viac jednotiek. Rekordných 230 minuloročných obetí mnoho krajín od takého kroku odrádza. Odkaz amerického generála a jedného z hlavných veliteľov NATO Dana McNeilla je podľa Washington Post jasný: Pošlite vojakov alebo prijmite dlhú vojnu.
Ako najväčší spojenec sa Američanom javí po rokoch chladných vzťahov Francúzsko. Prezident Nicolas Sarkozy minulý týždeň sľúbil poslať ďalších tisíc vojakov. Navyše, Paríž sa chce vrátiť medzi vojenské štruktúry NATO, z ktorých vystúpil za čias Charlesa de Gaulla v roku 1966.
Ďalšie jednotky prisľúbili aj Británia (800), Gruzínsko (500), či Poľsko (400).
Tí statoční a tí druhí
Zdvojnásobenie počtu jednotiek v krajine plánuje podľa ministerstva zahraničných vecí aj Slovensko. V súčasnosti má Slovensko v prevažne ženijnej jednotke zhruba 60 vojakov. Naproti tomu, posielať ďalších vojakov do Afganistanu sa nechce napríklad Nemecku.
Americký minister obrany Robert Gates podľa britského Economist varoval NATO, že organizácia sa môže rozdeliť na tých „ktorí sú ochotní bojovať a zomierať, aby ochránili bezpečnosť a tých, ktorí ochotní nie sú“.
Druhou hlavnou témou summitu bude pozvanie troch balkánskych krajín Albánska, Chorvátska a Macedónska do NATO. Podľa diplomatov je najlepšie na vstup pripravené Chorvátsko. Naopak najväčšiu neistotu prežíva Macedónci.
Blokovaním ich pozvánky hrozí Grécko, ktoré so Skopje vedie dlhoročný spor o názov tejto krajiny. Plánované rokovanie macedónskeho parlamentu sa včera nekonalo. Macedónci chceli diskutovať o poslednom návrhu „Republika Macedónska (Skopje)“, ale Gréci podľa Reuters aj tento názov odmietajú.
Na východ od NATO
Na summite by sa mohlo hovoriť aj o prípadnom členstve Ukrajiny a Gruzínska v NATO. Obe krajiny túžia po zaradení
do Akčného plánu pre členstvo, ktorý je prvým krokom na ceste k vstupu do NATO.
Ako členov aliancie si dvoch svojich susedov a bývalých členov Sovietskeho zväzu nevie predstaviť Rusko. To nemá priamy vplyv na rozhodnutie NATO, ale môže tlačiť na niektoré členské krajiny. Ani tie nie sú v otázke rozšírenia na východ jednotné.
Kým skupina na čele s Američanmi a vrátane Slovenska obe krajiny podporujú, proti sú napríklad Nemci. Je pravdepodobné, že na tomto summite sa o týchto dvoch krajinách ešte nerozhodne.
Tomáš Vasilko
