BRATISLAVA. Od júla by mali byť opätovne zavedené poplatky za vyňatie poľnohospodárskej pôdy. Hovorí o tom pripravovaná novela zákona o ochrane pôdneho fondu. Je za tým snaha cez odvody vytláčať výstavbu z najúrodnejších pôd na menej kvalitné.
Kritici však návrhu novely zákona vyčítajú, že poplatky prispejú k zvýšeniu ceny pozemku pre investora. Dôsledkom potom môže byť zabrzdenie investičnej výstavby. Nové poplatky by sa však dotkli aj tých vlastníkov pôdy v extraviláne obcí, ktorí by sa na nej rozhodli stavať.
Vlastníci pôdy sa odvodov boja
„Vzniká panika, ľudia chcú už teraz vyňať pôdu, aby sa tak vyhli plateniu odvodov v prípade predaja po 1. júli,“ povedal Pavol Bielek, riaditeľ Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Toto však nie je možné, kým stavba nie je schválená. Paniku medzi vlastníkmi pôdy podľa neho vyvolávajú skreslené informácie o novele.
„Odvody sa budú platiť len v prípade, že niekto chce stavať mimo územia obce,“ povedal. Nebudú sa podľa neho týkať pozemkov v zastavaných častiach obcí a ani tej výstavby, ktorá je v súlade s územným plánom obcí.
Novela zavedie poplatky len za plochu pod stavbou. „Platiť sa bude len za to, čo sa skutočne zastavia,“ povedal Bielek. „Poplatky zaplatí investor a nie vlastník pôdy, ktorý mu ju predá.“
V praxi by to malo vyzerať tak, ak by ste chceli vyňať hektárový pozemok mimo zastavaného územia obce, ale vaša stavba má len 150 štvorcových metrov, budete platiť odvody len za týchto 150 štvorcových metrov. Ak by šlo o najkvalitnejšiu pôdu, bolo by to 500 korún za štvorcový meter. Stavba by sa vám predražila o 75–tisíc korún .
Prečo poplatky
„Hlavným cieľom novely je usmerniť zábery pôdy na menej kvalitné pôdy, nie výber peňazí,“ povedal Bielek. Znovuzavedenie poplatkov má zvýšiť ochranu kvalitnej pôdy pred zastavaním.
Poplatky sa vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu sa zrušili v roku 2004. Ale dôsledkom silného stavebného boomu boli zábery najúrodnejších pôd v okolí Trnavy a Topoľčian, povedal Vladimír Kočárik, predseda Združenia vlastníkov pôdy a agropodnikateľov Slovenska.
„Nie som si však istý, či poplatky usmernia výstavbu na menej kvalitné pôdy, napríklad na severe Slovenska,“ povedal Kočárik. V očiach investora podľa neho viac zaváži skôr vybudovaná infraštruktúra ako nižšie odvody a tým aj cena pozemku. Nevylúčil však, že niektoré stavebné projekty na bonitných pôdach sa môžu pre vyššie náklady odložiť. „Bude to ťažšie predovšetkým pre malých vlastníkov,“ povedal Kočárik. Podľa jeho slov novela môže viesť k zníženiu cien pozemkov s poľnohospodárskou pôdou, lebo investor bude mať dodatočné náklady.
Kia by sa predražila o trištvrte miliardy
„Zavedenie poplatkov, tak ako je to navrhované, môže v niektorých prípadoch ovplyvniť umiestnenie stavieb, keďže poplatky výstavbu významne predražia,“ myslí si zas Ján Majerský, prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska.
V prípade najkvalitnejšej pôdy s poplatkom 500 korún, by sa pri zastavaní jedného hektára náklady na investíciu predražili o 5 miliónov. Ak by však investor presťahoval stavbu na najmenej kvalitnú pôdu, odvody budú 20 korún za hektár. Zaplatil by teda 200–tisíc.
V prípade výstavby automobilky Kia by sa stavba predražila o trištvrte miliardy, povedal Majerský na ilustráciu. V porovnaní s celkovou výškou investície za zhruba 46 miliárd je to viac ako jedno percento.
