BRATISLAVA. Matica slovenská je verejnoprávna inštitúcia zriadená samostatným zákonom a mal by pre ňu platiť zákon o výkone práce vo verejnom záujme z roku 2004.
Správca Matice Ján Eštok však nevedel povedať, či to tak je. Pre predsedu Matice by zo zákona napríklad vyplývala povinnosť každoročne podávať majetkové priznania orgánu, ktorý ho zvolil.
„Ktokoľvek, kto čerpá toľko peňazí zo štátneho rozpočtu, by mal byť voči verejnosti trasparentný, najmä ak sa pasuje do roly celoštátnej ustanovizne,“ myslí si predseda parlamentného výboru pre kultúru Pavol Minárik.
Pripomína, že Matica má túto povinnosť nielen voči daňovým poplatníkom, ale aj voči vlastnej spolkovej časti. Maticu však považuje za „veľmi zvláštny spolok zvláštnych pánov“.
„Matica si žije podľa svojich stanov a dotácie dostáva podľa toho, kto je pri moci,“ komentuje nezávislý poslanec z rovnakého výboru František Mikloško.
Povinnosti Matice by mali byť podľa neho presne určené v zákone, tam to však nie je. Zákon o Matici schvaľovala vláda na čele s HZDS v roku 1997. Novela z roku 2000 iba vyčlenila Národnú knižnicu spod jej správy.
„Neviem, prečo nezverejňuje svoje hospodárenie, ale kontrole Najvyššieho kontrolného úradu podlieha rovnako ako každá iná verejnoprávna inštitúcia,“ reagoval Jozef Burian zo Smeru, šéf parlamentného výboru pre financie.
Predseda poslaneckého výboru SNS Rafael Rafaj pripúšťa špecifiká v postavení Matice, lebo ide o „najstaršiu kultúrnu ustanovizeň“, a nie o „štandardný príklad“ verejnoprávnej inštitúcie. „Ak to nemá v zákone, nemusí svoje hospodárenie zverejňovať,“ myslí si.
Katarína Pecnerová z Matice pripomína, že si každé tri roky robia audit.
Autor: zu
