BRATISLAVA. HZDS údajne presvedčilo Smer, aby zmenilo právo na odpoveď v návrhu tlačového zákona tak, aby s ním mohla byť spokojná opozícia i OBSE.
Podpredseda hnutia Miroslav Jureňa potvrdil, že sa dohodli, aby sa najspornejšia časť zákona – právo na odpoveď – mohla využívať iba v prípade nepravdivých informácií v článku. „Rokovania prebiehali a hľadali sa také znenia, ktoré by spĺňali kritériá všetkých zúčastnených,“ povedal Jureňa.
Poslanec vysvetlil, že sa šéf hnutia Vladimír Mečiar pri hľadaní kompromisného riešenia stretol s premiérom Robertom Ficom, predsedom parlamentu Pavlom Paškom a aj s ministrom kultúry Marekom Maďaričom. Naďalej vraj platí, že pozmeňovacie návrhy predloží Smer.
„Odporúčam trpezlivosť, zajtra (vo štvrtok) o 8:30 je koaličná rada, kde predseda vlády oznámi stanovisko,“ reagoval Mečiar. „My ideme do rokovaní dohodnutí, s precizovaním technických podrobností.“
Podľa informácií z HZDS budú úpravy práva na odpoveď rozsiahlejšie. Mali by sa týkať jeho rozsahu, ale napríklad aj veľkosti písma, ktorým by oprava mala byť zverejnená.
Hnutie údajne tlačilo aj na zníženie 150-tisícovej pokuty, ktorú by médiá dostali za odmietnutie odpoveď uverejniť.
Poslanec Smeru Dušan Jarjabek pripúšťa, že by mohlo dôjsť aj k takýmto zmenám. „Ide o to, aby to bolo prijateľné pre koalíciu.“
Jeho strana totiž určite nemieni akceptovať žiadne pozmeňovacie návrhy opozície. Poslanci Smeru však o žiadnej detailnejšej dohode s HZDS nevedeli.
SNS má vlastnú cestu
Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj povedal, že „nezdieľa takúto formu ústupkov v danom rozsahu a na danom mieste“.
Pýtal sa, kde je v práve definované, čo je to pravda. „Týmto by sa rúcala celá konštrukcia zákona.“
Dokáže si však predstaviť, keby sa zmenil rozsah práva na odpoveď z navrhovaného, ktorý má byť totožný s článkom, ktorého sa týka, na „primeraný“.
Rafaj však podá vlastný pozmeňovací návrh – chce, aby mohli súdy obmedziť ochranu novinárskeho zdroja.
V navrhovanom znení si žurnalisti dokonca musia povinne chrániť totožnosť svojich zdrojov a nikto ich nemôže nútiť, aby ich prezradili. Podľa poslanca je v právnom štátne nemysliteľné, keby nezávislý súd nemohol zrušiť ochranu zdroja, pokiaľ by sa tým kryl trestný čin.
Štrasburg čaká na dôsledky
Dôsledky tlačového zákona môžu skončiť pred Európskym súdom pre ľudské práva, jeho prezident Jean-Paul Costa ho zatiaľ nechce komentovať.
Dôvodom je, že zákon a ani sťažnosti v Štrasburgu ešte neexistujú. „Musíme počkať na zákon, jeho obsah, aj na prípadné sťažnosti,“ povedal počas včerajšej návštevy Bratislavy.
Costa však upozornil, že vo všeobecnosti bola judikatúra európskeho súdu „vždy veľmi ochranárska čo sa týka slobody prejavu.“
Prezident tiež povedal, že táto koncepcia ochrany slobody prejavu nie je bezhraničná a ide určite menej ďaleko ako judikatúra v Spojených štátoch amerických.
Štrasburský súd už viackrát v minulosti rozhodoval aj o slovenských kauzách. Známe sú prípady spisovateľa Ľubomíra Feldeka i novinára Martina Kleina. Obom dal za pravdu, že slovenské súdy nekonali správne, ak ich za zverejnené texty odsúdili.
Schuster: Mali by sa dohodnúť
Bývalý prezident Rudolf Schuster si myslí, že koalícia by sa mala s opozíciou na tlačovom zákone dohodnúť. O zavedení eura pochybuje, obavy má najmä o penzistov.
Bývalému prezidentovi Rudolfovi Schusterovi sa nepáči, že opozícia blokuje pre tlačový zákon Lisabonskú zmluvu.
Nepozdáva sa mu ani to, čo sa v parlamente okolo tlačového zákona deje.
„Bolo by lepšie, keby sa dohodli,“ povedal včera v Bratislave, kam si odskočil z Košíc pokrstiť anglickú verziu svojej knihy o Aljaške.
Schuster má program nabitý cestovaním a písaním, no politiku stále sleduje. Hoci priznáva, že tlačový zákon podrobne nepozná, hovorí: „Žiaden spor s novinármi nemôžete vyhrať, môžete len prehrať.“
Za roky v politike vraj zažil množstvo skresľovania a urážania, ale ospravedlnenia sa nedočkal. Na zmenu zákona však dôvod nevidel.
Keď bol Schuster vo funkcii, jeho kancelária podala na novinára Aleša Krátkeho trestné oznámenie, za hanobenie za komentár k jeho prejavu o stave republiky.
Spájanie tlačového zákona s Lisabonskou zmluvou však považuje Schuster za príliš „silnú kávu“. Medzi opozičnými poslancami sú podľa neho mnohí, „ktorí by tlačový zákon podporili, len sa to boja verejne prejaviť“.
Bývalý prezident včera spochybnil aj zavedenie eura. „Myslím, že sa ponáhľame. Zasiahne to strednú a slabšiu vrstvu, najmä penzistov. Možno je to taktika bývalej vlády, že to tak pripravili a terajšia vláda na to naskočila.“
Veronika Šutková
Ustúpil, hoci pôvodne nechcel
Predseda Smeru aj jeho hovorkyňa priznali, že pri tlačovom zákone ustúpili.
Je to hra so slovami, pre premiéra Fica aj poslancov Smeru však zjavne veľmi dôležitá. Ustúpila či neustúpila najsilnejšia parlamentná strana vo veci tlačového zákona?
Pred dvomi mesiacmi, keď opozícia podmienila podporu Lisabonskej zmluvy vyhovujúcim tlačovým zákonom, premiér Robert Fico tvrdil, že vydieraniu neustúpi.
V posledných dňoch sa však slová o ústupkoch už stali súčasťou argumentácie Smeru. „My sme ustúpili v tom, že sme posunuli hlasovanie o Lisabonskej zmluve za tlačový zákon. A plus, urobili sme ten ústupok, že vypúšťame paragraf šesť,“ priznal cez víkend v Slovenskom rozhlase Fico.
Hovorkyňa Smeru v utorok odôvodňovala, prečo je na rade teraz opozícia, takto: „Od tohto okamihu treba všetky otázky týkajúce sa ohrozenia ratifikácie Lisabonskej zmluvy adresovať opozícii, pretože vládna koalícia ustúpila dvakrát.“ Opozícia stále dáva najavo, že pri tlačovom zákone nikam ustupovať nemieni.
Napriek vyhláseniam premiéra je poslankyňa Jana Vaľová stále presvedčená, že Smer nikam neustupoval. „Zatiaľ nebol podaný žiaden pozmeňovací návrh, takže nemôžem povedať, že sme ustúpili,“ tvrdila včera.
Jej kolegaňa Jana Laššáková to vidí inak. „Na základe diskusií sme v niektorých veciach ustúpili.“ Komu? „Medzinárodným inštitúciám aj opozícii.“
„Ja by som slovo ustúpil formuloval inak. Ako vyšiel v ústrety,“ vysvetľoval zasa Dušan Jarjabek.
