Hneď prvý deň summitu NATO v Bukurešti sa ukázalo, že jej 26 členov má na tie najvážnejšie otázky nejednotný postoj. Severoatlantickú alianciu rozdeľuje nielen ďalší postup v Afganistane, ale aj jej rozširovanie. Teda, ako veľmi sa chce aliancia novým členom otvoriť.
Kto dostane pozvánku
Už včera bolo viacmenej jasné, že v rumunskej metropole NATO pošle pozvánku do klubu Chorvátsku a Albánsku.
Prijatie tretej balkánskej krajiny Macedónska blokuje Grécko pre spory o názov bývalej juhoslovanskej republiky. Diplomatické zdroje agentúry Reuters však povedali, že Skopje by mohlo dostať podmienečné členstvo, ktoré by sa uzavrelo s vyriešením sedemnásťročného sporu.
Horúci zemiak: rozšírenie na východ
Priblížiť k NATO by sa veľmi chcelo aj Gruzínsko a Ukrajina. Ich prípadná pozvánka do akčného členského plánu, ako predohry k prijatiu, je asi najcitlivejšou otázkou na summite.
Tbilisi aj Kyjev najviditeľnejšie podporujú Američania. „Postoj mojej krajiny je jasný: chceme privítať Ukrajinu a Gruzínsko v akčnom pláne,“ povedal George Bush po svojom príchode. V tomto ho podporuje aj slovenská diplomacia.
Naopak, Nemecko, Francúzsko a niekoľko menších štátov je proti. Tieto krajiny podľa nich nespĺňajú kritériá aliancie. Vážnejším dôvodom sú však obavy z ruskej reakcie. Moskva sa nedokáže zmieriť s tým, že by sa tieto bývalé krajiny Sovietskeho zväzu a jeho susedia stali budúcimi členmi NATO.
Bush: Rusko nie je nepriateľ
Ak by sa Ukrajina stala súčasťou aliancie, na západe by Rusko susedilo s výnimkou Bieloruska a neutrálneho Fínska už len s členmi aliancie, s ktorou pred 20 rokmi bojovalo. „Studená vojna sa skončila a Rusko nie je náš nepriateľ,“ odkázal Bush Vladimirovi Putinovi, ktorý prišiel na summit diskutovať o prípadnej spolupráci na protiraketovom systéme, ktorého časti chcú Američania vybudovať v Poľsku a Česku.
Bush mu navrhol „novú bezprecedentnú úroveň vzťahov NATO a Ruska“. Súčasťou tohto systému by podľa neho mohli byť aj „vojenské miesta zo sovietskej éry“, čím podľa magazínu Forbes narážal na vojenskú základňu v Azerbajdžane.
Afganistan čaká na posily
Najväčší posun nastal v otázke Afganistanu, kde má NATO svoju najväčšiu misiu a za sebou mimoriadne ťažký rok s veľkými stratami na životoch.
Šesť rokov od začatia vojny je stále veľká časť krajiny v rukách Talibanu a neúspech aliancie by rozšíril pochybnosti o zmysluplnosti vojenského spolku v 21. storočí.
Americký prezident George Bush trvá na zvýšení počtu vojakov najmä na nepokojnom juhu. Zatiaľ sa môže spoľahnúť na Francúzov, Poliakov či domácich Rumunov, ktorí už zvýšenie počtu vojakov v Afganistane sľúbili. To uspokojilo aj Kanaďanov. Tí sa vyhrážali, že sa stiahnu, ak sa nepridá aj viac krajín.
