Ono, pravda je, že vstup nášho 50miliónového suseda do aliancie by zmenil vývoj v krajine a najmä radikálne naštrbil vzťahy s jeho východným susedom. A to napriek tomu, že ruský veľvyslanec pri NATO Dmitrij Rogozin označil alianciu za „umierajúcu organizáciu“.
Posledné týždne nebolo dňa, kedy sa Moskva nevyhrážala Kyjevu, aby prestal so svojím koketovaním s aliancou. Lebo inak namieria rakety nielen na radarovú Prahu a raketovú Varšavu. Bush returnoval, že na vstup do NATO ma právo každá demokratická krajina sveta.
Geopolitické prestrelky, medzi ktorými sa ocitla Ukrajina, však nie sú také horúce, ako by sa zdalo. A ani modlitby proti NATO pravoslávnych veriacich (samozrejme patriacich pod moskovský patriarchát) nie sú také urgentné. Členstvo v aliancii pre Ukrajinu jednoducho nie je na programe dňa. Aj keď, megalomanské priestory Ceaušescovho paláca v Bukurešti by na „najväčšom summite NATO“ mohli zvádzať k odvážnym krokom.
Lenže, ako povedala nemecká kancelárka, nech si Ukrajina počká rokdva, možno potom.
Aliancia sa k Ukrajincom správa chladne. Stačí sa pozrieť na osvetovú kampaň. S výnimkou pár letákov, nudných konferencií žiadna. Bez kampane sa podozrievavý postoj Ukrajincov k „elitnému klubu“ nezmení. Desaťkrát menšie Gruzínsko svoje áno aliancii povedalo, Ukrajina by teraz povedala nie. Ak to NATO s otvorenou náručou myslí vážne, malo by sa aj trochu posnažiť.
