BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Do roku 2012 v lesoch českých Brdov asi sto kilometrov od Prahy vyrastie 30 metrov vysoká biela kupola. Európu by mala chrániť pred nepredvídateľnými režimami s bohatým raketovým arzenálom.
Američania sa na tom definitívne dohodli s Čechmi na summite Severotlantickej aliancie v Bukurešti. Dohoda tak získala „požehnanie“ NATO a v budúcnosti by sa aliancia mala na projekte protiraketovej obrany tiež podieľať.
Radar, ktorého vybudovanie pobúrilo Rusko, tak už nie je len záležitosťou americkočeských vzťahov.
Historickú dohodu oznámil šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg po rokovaní s americkou ministerkou zahraničia Condoleezzou Riceovou.
Ich dohode predchádzala diskusia s ďalšími členskými krajinami NATO, vrátane Slovenska, ktoré zastupoval prezident Ivan Gašparovič.
Slovensko je za, aj keď je premiér proti
„Európske prvky protiraketovej obrany USA sa môžu stať významným príspevkom k ochrane spojencov pred hrozbou predstavovanou balistickými raketami dlhého dosahu,“ povedal Gašparovič.
Slovenský prezident radar podporil napriek ostrým výpadom slovenského premiéra Roberta Fica. Gašparovič vyzdvihol, že českoamerický projekt bude vznikať v spolupráci s aliancou, tak ako to presadzovala slovenská diplomacia. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí od začiatku tvrdilo, že radar v Česku považuje za posilnenie bezpečnosti v regióne.
Fico chápe Moskvu. Len verbálne
Premiér Fico tvrdí celý čas opak. „Je to úplný nezmysel,“ povedal v nedeľu v Českej televízii. Základne podľa neho „zbytočne znervózňujú európske prostredie“.
Počas minuloročnej návštevy Moskvy po rokovaní s prezidentom Vladimirom Putinom zdieľal tiež ruské obavy a vyhrážky Prahe aj Varšave v súvislosti s protiraketovým dáždnikom. „Kto by sa nebál, keď za jeho humnom sa začínajú stavať nejaké raketové alebo radarové základne,“ povedal Fico.
Ministrovi zahraničných vecí Jánovi Kubišovi nezostávalo iné, ako opakovať: „Je to osobný názor pána premiéra.“
Šéf našej diplomacie považuje americký radar v strednej Európe za príspevok k bezpečnosti. Slovensko sa podľa Kubiša riadi stanoviskami vlády a tá sa oficiálne proti radarom nepostavila.
Analytici americký radar v Česku považujú za pozitívnu vec pre našu bezpečnosť. „Slovensku to pomože priamo aj nepriamo. Priamo tým, že nás bude chrániť pred raketami a nepriamo tak, že zvýši vplyv stredoeurópskeho regiónu v aliancii,“ povedal bezpečnostný analytik Tomáš Valášek z londýnskeho Centra pre európsku reformu. Ficovu rétoriku podľa neho ovplyvňujú „obavy z reakcie Ruska“.
Proti európskej časti amerického protiraketového dáždnika najostrejšie vystupovala Moskva. Nakoniec však zo svojich vyhrážok ustúpila. „Možno sa k protiraketovej obrane pridá nakoniec aj Rusko, ak sa vyriešia politické problémy,“ povedal Valášek.
Hlavné slovo má diplomacia
Alexander Duleba zo Spoločnosti pre zahraničnú politiku hovorí, že Ficov postoj „je dočasný folklór, priaznivý pre iné slovenské záujmy v Rusku. Je to politika neriešenia. To, že Slovensko napokon vybudovanie radaru podporilo, neprekáža, pretože náš názor nebol rozhodujúci. Skôr či neskôr, by Slovensko takúto ochranu potrebovalo.“
„Ako ministra ma v tejto súvislosti zaujíma iba oficiálny postoj Slovenska, reprezentovaný prezidentom, prípadne ministrom zahraničia,“ povedal o Ficových názoroch český šéf diplomacie Karel Schwarzenberg.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Biela kopula má odstrašiť
Americká základňa v Česku bude monitorovať vyššie vrstvy atmosféry. Je to preventívne zariadenie, ktoré má pomôcť odstrašiť darebácke režimy.
Americký radar v Brdoch necelých sto kilometrov od Prahy má ochrániť Európu i Spojené štáty pred útokom „darebáckych“ krajín, ako je Irán či Severná Kórea. Jeho lúč nasmerovaný do vrchných vrstiev atmosféry armáda využije iba v krajnom prípade raketového útoku.
Pravdepodobnosť takéhoto útoku je podľa odborníkov minimálna. „Pôsobí skôr preventívne, ako odstrašujúci príklad pre nebezpečné krajiny,“ povedal politológ Jiří Pehe.
Ľudia podľa neho o radare napriek kampaniam z oboch strán veľa nevedia a boja sa. „Odpor verejnosti je veľmi plytký. Ani vláda a ani odporcovia radaru nedokázali ľudí dostatočne zmobilizovať na svoju stranu,“ dodal.
Iniciatíva Nie základniam otvorila aj otázku zdraviu nebezpečného žiarenia radaru. Niekoľko vládnych štúdií už potvrdilo, že lúče radaru môžu ublížiť iba ľuďom, ktorých priamo ožiaria vo vyš ších vrstvách atmosféry. Napríklad pri lete balónom, alebo vzdušnými klzákmi.
Vzdušný priestor, do ktorého paprsok zasahuje, bude pod ochranou armády a pre civilné lety úplne uzavretý.
Štúdie podľa hovorcu iniciatívy Nie základniam Jana Majíčka vychádzajú z meraní na americkom radare, ktorý je výrazne odlišný od toho, ktorý má stáť v Brdoch.
„Česi neveria autoritám. Aj keď im vláda stokrát doloží, že zdravotné riziko nehrozí, budú si myslieť svoje,“ povedal Pehe. Strach z radaru je podľa neho dočasný a krátko po jeho vystavaní opadne.
(jko)
Fico uprednostnil ruského premiéra
Slovenský premiér dal pred summitom, na ktorom Bratislava podporila americký radar, prednosť ruskému premiérovi Viktorovi Zubkovi.
Slovenský premiér Robert Fico včera v Bratislave privítal premiéra Ruskej federácie Viktora Zubkova. A to presne v deň, keď česká aj americká strana oznámili dohodu o protiraketovom systéme.
Bez otázok
Na tlačovej besede, kde novinári nedostali priestor klásť otázky, premiéri potvrdili silné obchodné vzťahy v jadrovej energetike a vojenskej oblasti.
Podrobnosti nezverejnili, nevyjadrili sa ani k téme protiraketového systému. Podľa premiéra Fica sa o radare nerozprávali. Medzinárodné otázky mali podľa jeho slov prebrať na spoločnej večeri. Či aj o americkom systéme, nepovedal.
Zubkov je na Slovensku na jednej zo svojich posledných zahraničných návštev ako premiér. Už o mesiac ho nahradí odchádzajúci prezident Vladimir Putin.
Na rozdiel od Zubkova, ktorý zohrával úlohu „technického premiéra“, by si mal spolu s novým prezidentom Dmitrijom Medvedevom moc podeliť.
Železnica Made in Russia
Fico so Zubkovom včera pripomenuli, že stavbu širokorozchodnej železnice cez Slovensko do Rakúska považujú stále za živý projekt. Jeho hodnotu vyčíslil slovenský premiér na 4,3 miliardy eura a začať stavať by sa podľa neho malo do roku 2010.
Slovensko má stále záujem o 49-percentný balík akcií Transpetrolu.
„Rokujeme s americkým manažmentom, ktorý zastupuje Yukos Finance a chceme tieto akcie odkúpiť,“ povedal minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek.
„Jediná možnosť na záchranu spoločnosti je, aby sa balík akciií dostal do rúk slovenskej vlády,“ povedal Jahnátek.
Spomienka na vojakov
Obaja premiéri si dnes na bratislavskom Slavíne pripomenú 63. výročie oslobodenia Bratislavy sovietskymi vojskami. „Obe krajiny majú rovnaký názor na ľudskú dôstojnosť a panuje medzi nami jednota duchovných hodnôt,“ povedal Zubkov.
Juraj Koník
Na žiadosť ruskej strany sa vyhlásenia premiérov uskutočnia bez možnosti kladenia novinárskych otázok.
Silvia Glendová, hovorkyňa premiéra
