Chorvátsko a Albánsko včera mohli otvárať šampanské, na summite v Bukurešti ich Severoatlantická aliancia oficiálne pozvala medzi seba. Napriek tomu, že najmä Albánci musia ešte urobiť isté reformy, NATO by sa malo najneskôr do roka rozšíriť na 28 členov.
Smutní Macedónci
Smutná zostala krajina, ktorá si hovorí Macedónsko. Práve spory o názov tohto dvojmiliónového balkánskeho štátu ich stáli podobnú pozvánku, z akej sa tešia Albánci s Chorvátmi. Proti boli ich južní susedia Gréci, ktorí rovnako volajú svoju severnú provinciu.
Aliancia síce sľúbila, že hneď ako sa na názve dohodnú, Skopje bude do NATO prijaté, no nahnevaní Macedónci sľúbili okamžite opustiť Bukurešť. „Je to sklamanie. Povzbudí to radikálov a destabilizuje celý Balkán,“ povedala Reuters hovorkyňa macedónskej vlády Nikola Dimitrovová. Keďže spor sa vlečie už sedemnásť rokov, na prijatie si Skopje ešte počká.
Gruzínsko ani Ukrajina zelenú na vstup do Akčného plánu členstva, prvého schodíka na ceste do NATO, napokon nedostali.
Prísľub do budúcna
Napriek tomu sa aliancia dohodla, že obe krajiny sa raz členmi NATO stanú. Znova by sa ich prijatie do akčného plánu malo posudzovať v decembri.
Zástupcovia oboch krajín označili tento prísľub za historický. Aj keď bolo cítiť, že sú sklamaní, že ten prvý krok neurobili včera.
Naopak Rusi rozhodnutie aliancie kritizovali. „Členstvo Gruzínska a Ukrajiny v NATO je obrovský strategický omyl,“ povedal pre agentúru Interfax zástupca ministerstva zahraničia Alexander Gruško. Rusom prekáža možný vstup dvoch separatistických republík Južné Osetsko a Abcházsko. Podľa Moskvy tieto nikým neuznané republiky Gruzínska v NATO byť nechcú a kým sa nevyrieši ich status, nemali by Tbilisi do aliancie pozývať.
Moskva má veľký vplyv na alianciu
Keď na jednej z konferencií, ktoré sprevádzajú summit v Bukurešti, chcel ruský politológ Sergej Markov názorne vysvetliť, prečo Rusi nechcú Gruzínsko v NATO, nechcene naznačil, ako Rusi alianciu vnímajú.
„Ak by Kanada vystúpila z NATO a pridala sa do paktu s Venezuelou a Kubou, ako by Američania, jej susedia, reagovali?“ pýtal sa Markov. Obecenstvo zaujalo najmä to prirovnanie.
Možno si ruský politológ zaspomínal na studenú vojnu. Rusi prišli na summit NATO, ktorú štyridsať rokov považovali za nepriateľa číslo jeden. Kým pred dvadsiatimi rokmi mohli poslať na summit NATO maximálne sovietskych špiónov, včera večer mali prísť v najsilnejšom zložení. Aj s prezidentom Vladimirom Putinom. A napriek tomu, že Rusko nie je a podľa vlastných tvrdení ani nikdy nebude členom aliancie, jeho vplyv na jej fungovanie v posledných rokoch rázne narástol.
Prvýkrát sa na summite uskutoční plnohodnotné stretnutie Rady NATO Rusko. Tá vznikla v roku 2002, aby sa začalo s Rusmi diskutovať.
Po šiestich rokoch už dosiahol vplyv Ruska na rozhodovanie aliancie nebývalé rozmery. Nad každou témou, ktorú členské krajiny riešia, visí v pozadí nevyslovená otázka: Čo povedia Rusi?
Teraz na to doplatili Gruzínci a Ukrajinci, pre ktorých pozvánku do akčného plánu pre hrozby Moskvy aliancia stiahla. S Rusmi chce úzko spolupracovať americký prezident aj pri budúcej protiraketovej obrane, ktorú Rusi odmietajú.
Napriek tomu, že sa Rusi na summite NATO cítia ako Američan vo Venezuele, neprekáža im to. Na alianciu majú väčší vplyv, ako ona na nich.
(vas)
