BRATISLAVA. Zákon o poslancoch prežil bez zmien pád komunizmu aj rozpad federácie. Schválili ho v apríli 1989.
Predpis, ktorý spolu s Ústavou a rokovacím poriadkom parlamentu určuje práva a povinnosti zákonodarcov, píše o Slovenskej socialistickej republike a poslancom ukladá, aby spolupracovali s Národným frontom či pracovnými kolektívmi.
Narába s pojmami ako Predsedníctvo Slovenskej národnej rady, ktoré už roky neexistuje, a tvrdí, že poslancov môžu odvolať ich voliči.
Aj tento zákon chce v jednom bode zmeniť predseda parlamentu Pavol Paška v snahe zrušiť poslancom imunitu. Pre nesúhlas HZDS a SNS jeho návrhy poslanci presunuli na utorok.
Daniel Lipšic z KDH hovorí, že väčšina zákona je neplatná, keďže ju nahradili novšie predpisy. Pašku vyzval, aby imunitu menil inak. „Keď chce pán predseda vyčistiť právny poriadok, mal by dať návrh zrušiť ho.“ Snahou o novelizáciu vraj Paška len potvrdzuje platnosť zákona.
Paška tvrdí, že ak by zákon zrušili, poslanci by nemali niektoré práva a povinnosti a aj Lipšic by musel vrátiť poslanecký preukaz, ktorý mu podľa neho vydali. Pripúšťa však, že zmenia sporné časti zákona.
Poslankyňa Smeru Jana Laššáková povedala, že by bolo dobré takto upraviť viac platných zákonov.
Čo zákon hovorí:
Poslanci (...) vo svojich volebných obvodoch ďalej spolupracujú predovšetkým s národnými výbormi, orgánmi Národného frontu a organizáciami v ňom združenými, pracovnými kolektívmi a orgánmi samosprávy.
Poslanci sú oprávnení požadovať (...) od vedúcich socialistických organizácií informácie, vysvetlenia a podklady...
