BRATISLAVA. S nepríjemnými návrhmi a poznámkami so sexuálnym podtónom sa na slovenskom webe najčastejšie stretávajú autori a autorky, ktorí vo svojich internetových denníkoch píšu svoje názory na sexuálne zdravie alebo opisujú svoje kresťanské cítenie.
Od prvého apríla majú možnosť brániť sa nielen slovne, ale aj právne. Do platnosti totiž vstúpila novela antidiskriminačného zákona, ktorá rieši aj sexuálne obťažovanie.
Nejasný počet obvinení
Od minulého utorka zatiaľ polícia žiadny oznámený prípad sexuálneho obťažovania neriešila. Doteraz to boli vždy väčšinou obvinenia z ohovárania, osočovania alebo nactiutŕhania.
Koľko prípadov bolo objasnených, prípadne zamietnutých, je komplikované zistiť. Bratislavská policajná hovorkyňa Alena Toševová povedala, že je to tým, že takéto prípady nerieši len jedno policajné oddelenie. Sama si vedela spomenúť len na prípad, keď na internete svoje spory riešili dva partnerské páry a vzájomne na seba potom podali trestné oznámenie. Nakoniec ho stiahli.
Posledným a jediným medializovaným prípadom je diskutér, ktorý martinského primátora Andreja Hrnčiara na internete obvinil z klientelizmu. Hrnčiar v januári podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za ohováranie. Polícia 45-ročného muža odhalila a teraz mu hrozí jeden až päť rokov väzenia alebo peňažný trest.
S oznámením na políciu
Kto má podozrenie z ohovárania či porušovania autorských práv, mal by podľa právnika Petra Kováča napríklad stránku s diskusiou vytlačiť a pri podaní trestného oznámenia ju ponúknuť ako dôkaz. Ak sa polícia rozhodne sťažnosť uznať, kontaktuje internetovú stránku, na ktorej sa sporný diskusný príspevok nachádza a vyžiada si od jej správcu IP adresu počítača, z ktorého bol príspevok odoslaný.
S políciou na požiadanie zo zákona spolupracuje každý slovenský spravodajský alebo komunitný web. „Ozvali sa aj viacerí dotknutí čitatelia s požiadavkou na IP adresy diskutujúcich s tým, že ich chcú zažalovať aj s vyhrážkami, že ak ich neposkytneme, zažalujú nás. Samozrejme, tieto požiadavky sme zamietli,“ opísal vlastné skúsenosti vedúci spravodajstva pravda.sk Marian Niton.
Najviac žiadostí dostáva portál Azet.sk, pod ktorý patrí aj najväčší slovenský chat pokec.sk. Jeho šéf Milan Dubec povedal, že týždenne riešia s políciou asi dva prípady. Naproti tomu web denníka Hospodárske noviny riešil podobnú záležitosť naposledy pred viac než rokom. „V minulosti sme sa zaujímali aj o priebeh vyšetrovania. Podľa polície bola miera odhalenia vysoká,“ povedal Dubec s tým, že najčastejšie išlo o ohováranie a osobné útoky.
Poškodený sa musí polícii ozvať sám. Z vlastnej iniciatívy internetové stránky nekonajú. „Nemôžeme rozhodnúť, čo je pre niekoho problém a čo nie,“ vysvetlil Dubec.
Dá sa aj niečo vysúdiť
„Univerzálny recept na riešenie sporu neexistuje,“ hovorí Kováč. Ak ide o závažné či dlhodobé problémy, odporúča vyhľadať radu právnika. To je namieste najmä v prípadoch, ak niekto šíri klamstvá o podnikateľskej činnosti firmy alebo uvádza o nejakej osobe nepravdivé tvrdenia, ktoré môžu poškodiť jej povesť či dobré meno.
„Dá sa uvažovať o podaní žaloby na ochranu osobnosti, prípadne až trestného oznámenia – ohováranie je totiž trestný čin. Osobne by som nezaťažoval políciu zjavnými hlúposťami.“
Čo hovorí zákon:
Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby, a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie.
Politik a novinár musia zniesť viac
Vulgarizmy v internetových diskusiách niekedy prežijú len preto, lebo ich editori nestihnú zmazať.
Spravodajské a komunitné stránky si vyhradzujú možnosť niektoré príspevky zo svojich diskusných častí vymazávať. Stránky slovenských denníkov používajú pritom veľmi podobné pravidlá.
Pomyselný rovnaký meter pre diskutujúcich neplatí pre všetkých. A to najmä pre autora textu, na ktorý väčšina diskutérov reaguje – na novinára.
S kožou na trh
„Niektorí výslovne žiadajú, aby sa do príspevkov, ktoré na nich útočia, nezasahovalo vôbec nijako. Redaktori požívajú menšiu ochranu, keďže čitatelia majú mať možnosť slobodne ich kritizovať,“ vysvetľuje dvojaký meter šéfredaktor sme.sk Tomáš Bella. Vedúci spravodajstva pravda.sk Marian Niton potvrdzuje, že aj oni sú k ostrej kritike novinárov benevolentnejší, podobne ako v prípade politikov. „Novinári aj politici musia rátať s tým, že idú s kožou na trh.“
Web amerického denníka New York Times sa k útokom na reportérov alebo na samotné noviny stavia inak: maže všetky. Tento druh komentárov k spravodajstvu preberá teda takmer výhradne telefonicky, poštou alebo e-mailom.
Zástupca šéfredaktora Aktuálne.sk Jozef Matej povedal, že na ich webe najčastejšie mažú vulgárne príspevky. „Veľmi často sa stáva, že užívatelia urážajú náboženské, národnostné a iné menšiny. Neprimerané reakcie na Židov, gejov a Maďarov sa snažíme vymazať. Vzhľadom na celkové množstvo príspevkov v diskusiách a kapacitu redakcie sa nám to nie vždy darí,“ opisuje Matej problém, s ktorým sa potýka takmer každá slovenská on–line redakcia.
Samoregulácia miesto platených editorov
Pravda.sk aj preto uvažuje nad zavedením samoregulačných nástrojov, ktorými komunita diskutérov sama obmedzí vplyv tých, ktorých medzi sebou nechce.
Bella zo sme.sk tvrdí, že zahraničné modely prechádzajú skôr na prísne moderované diskusie. „Slovenské internetové médiá nie sú v pozícii, že by mohli platiť desiatky ľudí, ktorí by schvaľovali diskusné príspevky ešte pred uverejnením (ako to robí napríklad BBC), tam je základný rozdiel.“ Jeden z editorov webu New York Times sa pre český týždenník Reflex vyjadril, že v nytimes.com pracuje oveľa viac editorov než redaktorov. Tí z diskusií vyhadzujú napríklad aj gramaticky nesprávne príspevky.
(zh)
