da a štebotali a nevedeli, že ich strom je mŕtvy.
Keď vyrúbali najväčší bratislavský pagaštan, celé nádvorie Esterházyho paláca bolo vystlané konármi so zelenými listami a smotanovobielymi súkvetiami v rozpuku. Najsmutnejšie bolo, že prilietali tie hlúpe vtáky a sadali si do konárov a hľadali svoje hniezda a štebotali a nevedeli, že ich strom je mŕtvy.
Stalo sa to v polovici 80. rokov v Bratislave na Kapitulskej ulici. Strom zavadzal výstavbe archívu, ktorý mal ísť niekoľko podlaží do podzemia a ešte viac nad. Archív dodnes nestojí, jedno krídlo paláca spadlo, pretože korene stromu, ktoré ho držali, po výrube povolili. Dnes je strom vyťatý, palác sa rozpadá a jediné, čo sa raz za čas mení, je plechový plot...
Takýto vzťah k stromom, parkom, lesíkom a alejam sa tiahne poslednými desaťročiami Bratislavy. Už dávno je preč doba mešťanostu Justiho, ktorý zakladal Horský park; doba, v ktorej Bratislavský okrášľovací spolok organizoval dobročinné bály a z vyzbieraných peňazí vysádzal na námestiach stromy a kvety. Dnes stačí intervencia jedného poslanca a pri rekonštrukcii námestia sa nechá namiesto plánovaných stromov holá dlažba.
Vyrúbali lesík na Krasovského, poslednú ochranu Sadu Janka Kráľa. Napriek vôli 14tisíc ľudí, ktorí sa podpísali pod petíciu, napriek dvom tisícom ľudí, ktorí okolo neho vytvorili živú reťaz. Pozemok predali pod cenu a pravdepodobne protizákonne. V sobotu padali nádherné, mohutné stromy: zo 127 ich bolo 101 bez akéhokoľvek poškodenia. Rúbači rúbali v čase mimo vegetačného pokoja, na stromoch sa rozvíjali listy, kvitli jahňady... Podľa nového územného plánu tu mala byť izolačná zeleň a podľa zákona niet dôvodu, prečo vyrúbať zdravé stromy na mieste, kde nikoho a nič neohrozovali. Verejný záujem prejavený petíciou úradníci odignorovali - nikto napríklad nesplnil povinnosť o oznámení konania.
V Karlovej Vsi ľahlo v marci skoro 300 stromov, ktoré zaberali miesto parkovisku pre Lidl. Padli aj tie, ktoré neboli na výrub odsúhlasené. Padla takzvaná náhradná výsadba, ktorá tu vydržala desať rokov (za stavbu na inom mieste), padli aj stromy, ktoré v zadnej časti vytvárali pôvodný biotop. Obvodný úrad životného prostredia dvakrát zrušil rozhodnutie o výrube ako nezákonné, tretíkrát sa podarilo samospráve výrub so súhlasom obvodného úradu presadiť.
Pri výrube v Horskom parku investor dopredu ohlásil, že poruší zákon a že za to bude niesť dôsledky. Úradníci pasívne prijali takéto konanie, pritom podľa zákona o ochrane prírody je v ich kompetencii vykonávať štátny dozor, vstúpiť kedykoľvek na pozemok a nezákonnostiam zabrániť. Mohli so sebou v takomto prípade zobrať aj mestskú políciu, ktorá vraj takéto právomoci nemá.
Bez povolenia padlo 84 stromov za Gumonkou, na mieste plánovanej Klingerky, nádherné, jedinečné a majestátne topole. Rozhodnutie o výrube bolo vydané ešte predtým, ako skončila tzv. EIA - posudzovanie vplyvov na životné prostredie; so súhlasom ružinovského starostu Drozda.
V marci, mesiaci rodiacej sa jari, padlo v Bratislave vyše šesťstopäťdesiat stromov.
Každý má maslo na hlave. Poslanci predávajú aj pozemky definované v územnom pláne ako zeleň. Mestské časti neinformujú občanov o prebiehajúcich konaniach, hoci je to podľa zákona ich povinnosťou. Úradníci a predstavitelia samosprávy sa podpisujú aj pod nezákonné a procesne nesprávne rozhodnutia, často na základe nepravdivých podkladov. Úrady vylučujú občanov a občianske združenia z konaní, na ktorých by mohli zabrániť nezákonným výrubom; neberú do úvahy Aarhuský dohovor, ktorý sme ako Slovenská republika podpísali a ktorý jasne hovorí o účasti občanov na rozhodovaní.
Potrebujeme zeleň a tí, čo tomu rozumejú, na naše potreby reagujú: každú jar vytiahneme kvetináče s mobilnými stromčekmi zo skladov, nainštalujeme ich na Hlavné námestie a na jeseň ich spraceme naspäť. Stromy svietia z vizualizácií nových projektov v katalógoch, na autobusoch či billboardoch. Umelohmotné liany sa vinú zo zábradlí nákupných stredísk...
Možno niektorí ešte zažili Pražskú jar. Vraj prinášala odmäk, nádeje, ideály... Teraz sa začína Bratislavská jar. Mrzne mi pri nej v žilách krv. Je to jar, počas ktorej sa rúbu stromy, raší korupcia, láme sa zákon a verejný záujem sa rozpúšťa pod tlakom netransparentného konania úradníkov a poslancov.
Cui bono? Koho prospech?
Podobné veci sa nedejú len v Bratislave. „Nádherné storočné ginko je dnes po smrti. Poprava bola vykonaná v sobotu 29. marca. Rozsudok vydal mestský úrad, odbor životného prostredia, vraj v súlade s platnými zákonmi. Napriek hlasnému nesúhlasu občanov Trenčína. napriek skutočnosti, že strom bol navrhnutý na osobitnú ochranu ako chránený strom,“ napísal Richard Medal z Centra environmentálnych aktivít.
Autor: Zora Pauliniová
