alším záchranárom do prevráteného vozidla. Uniformu má špinavú od prachu a krvi. Ruka hasiča ho odťahuje späť. Čakaj, airbag vodiča nevystrelil. Môže ťa zabiť.
Okolo nich prechádzajú ďalšie autá, spomaľujú, zízajú, čo sa stalo. Nepozorní vodiči ich ohrozujú, ako sa snažia pokračovať ďalej. Divákov pribúda, aby čo najviac videli, motajú sa v tesnej blízkosti a takmer im dýchajú na plece. Semtam počuť, ako im radia, čo majú robiť. Lekára prešla trpezlivosť, kľačiac v mláke krvi vedľa prevráteného auta pýta sa jedného v koženej bunde, čo je najviac múdry.
- Ste lekár?
Neodpovedá.
- Ste zdravotník?
Neodpovedá.
- Viete dať prvú pomoc?
Mlčí, neodpovedá.
- Poďte sem aspoň pomôcť! Podržte túto infúziu!
- NIE?! Tak vypadnite!!!
Dvaja policajti majú čo robiť, aby kibicov a čumilov držali čo najďalej. Príkazy záchranárov pre „divákov“ sa strácajú neúčinne v dave. Je to nechutné, sú ako supy, ktoré sa zlietajú nad zdochlinami. Policajtom sa konečne podarilo dostať ich do bezpečnej vzdialenosti.
Konečne môžu v pokoji pracovať.
Jedno z áut zrazu začalo horieť. Hasič otvára prúdnicu a likviduje oheň. Medzitým sú už niektoré osoby mimo áut. Vo vysielačke počuť, že ďalšia sanitka sa ťažko prediera cez kolónu áut v zápche. Naťahuje sa lapač airbagov na volant a lezie sa dnu. Vodiči oboch áut zostali zakliesnení.
Jeden z nich je mladý. Okolo krku má už 'šancák', ručí od bolesti a oplzlo nadáva všetkým. Nič to, nikto ho nepočúva. Pokiaľ nadáva, žije a prestáva pritom občas vnímať svoju bolesť. Ďalší vodič v prevrátenom aute je na tom oveľa horšie. Komunikuje len očami. Bolí - dve žmurknutia...
Ďalšia osoba je ticho. Všade plno krvi. Hlava drží len na kúsku kože. Určuje sa postup strihania. Výrobcovia automobilov pre vyššiu bezpečnosť „napchajú“ vozidlo rôznym bezpečnostným systémom. Sú takmer všade, podľa typu vozidla. Dobrá vec pre ochranu cestujúcich, zlá vec pre záchranárov, ak nemajú komplexný počítačový program takýchto vozidiel. Kde, na ktorom type zastrihnúť, kde na ktorej značke sa čo nachádza... Program teraz nemajú, ale aspoň voláke to školenie sa absolvovalo. Ide sa na to. Ťažké hydraulické nožnice sa zahryznú do plechu, ktorý pomaly povoľuje. Hotovo. Teraz treba vložiť hydraulický valec. Pomaly sa uvoľňuje zovretie vodiča. Rýchlo žmurká očami. Po uvoľnení zo zovretia sa bolesť zvyšuje. Po tvári mu stekajú slzy, rýchlo žmurká. Vydrž, budeš vonku! Pozeraj sa sem! Nezatváraj oči! Budeme počítať. Jeden, dva, tri! Presúvajú ho z vraku na nosidlá a lekár má priestor.
Medzitým „krikľúň“ prestal revať. Volant mu už netlačí na hruď a nohy bude mať o pár sekúnd voľné. Musí čo najskôr von. Pedále povolili pod tlakom nožníc, môže ísť von. Už leží na nosidlách a dostáva ďalšiu prvú pomoc.
Dorazila sanitka zo zápchy a ďalšie sa predierajú. Zavolajte niekto aj pohrebákov. Dopravná polícia fotí miesto nehody, merajú brzdné dráhy, spisujú údaje... Jeden z hasičov odpadol a leží na zemi. V letnej horúčave sa jeho organizmus pod zásahovým oblekom prehrial. Dávajú mu dolu prilbu, zásahový kabát a s vodou na „občerstvenie“ ho ochladzujú.
Kamera televízie sníma hasičov. V neskorších správach vidieť, ako sa hasič napije a potom sa obleje vodou z plastovej fľaše. Je strašné teplo. Potrebuje sa ochladiť.
Na druhý deň hasičov v práci zvozia, lebo v televízii ich videli nadriadení, ako si lejú svoju vodu na hlavu.
Autor: František Ferdič (Autor je hasičom.)
