BRATISLAVA. Premiér Robert Fico na summite progresívnych lídrov v Londýne vyhlásil, že na Slovensku nebola pred nástupom prvej vlády Mikuláša Dzurindu chudoba. „Tá pred nástupom pravicovej vlády nebola na Slovensku prítomná,“ povedal. Jeho slová potvrdila aj hovorkyňa vlády Silvia Glendová.
Údaje ministerstva práce však hovoria, že rok predtým, ako Dzurinda prevzal vládu od Vladimíra Mečiara, bolo v hmotnej núdzi vyše 390-tisíc ľudí – takmer 8 percent obyvateľov Slovenska.
Nepomohla ani SDĽ
Čiastočne pravdivé je Ficovo tvrdenie, že po nástupe prvej Dzurindovej vlády sa chudoba a regionálne rozdiely prehĺbili.
V roku 1999 bolo v hmotnej núdzi 600tisíc ľudí, čiže takmer 11 percent populácie. Súčasťou prvej Dzurindovej vlády, ktorá preberala krajinu v zlom ekonomickom stave, však bola aj SDĽ, ktorej členom bol aj Fico. Po čase ju opustil a za druhej Dzurindovej vlády ju pohltila jeho nová strana Smer.
V roku 2006, v ktorom vládu prebral Fico, bolo v hmotnej núdzi 368tisíc ľudí, čo bolo 6,8 percenta.
Rozdiely boli a budú
Ani regionálne rozdiely na Slovensku nenastali s príchodom prvej Dzurindovej vlády. Nezamestnanosť je tradične oveľa nižšia v západnej časti Slovenska, najmä v Bratislave.
S platmi je to naopak, v Bratislave sú najvyššie. Po príchode automobiliek a iných zahraničných investorov – najmä za Dzurindu – však začali rýchlejšie rásť platy v Trnavskom, Žilinskom či Banskobystrickom kraji než v Bratislavskom.
Tzv. Giniho koeficient sa na Slovensku pohybuje medzi 0,30 a 0,35, čím ho radí medzi krajiny s nízkou nerovnosťou príjmov.
Autor: ľja, jkr
