ho odhodlanosť zachránila život reportérovi denníka New York Times, pre ktorý neskôr sám pracoval. „Mal som to šťastie volať ho svojím bratom,“ povedal o ňom novinár Sydney Schanberg.
„Aj jeden raz je príliš veľa,“ hovorí so smutným hlasom v dokumente Posledné slová staručký Dith Pran o tom, čo zažil na vlastnej koži v Kambodži. Fotoreportér, ktorý v táboroch smrti, kde Červení Kméri mačetami rozsekávali nepohodlných ľudí, strávil dva roky. Napriek kontaktom s Američanmi unikol okamžitej poprave len preto, že sa vydával za chudobného roľníka. Zbavil sa šiat, hodiniek, všetkého, čím by upútal pozornosť. Oklieštil aj svoju slovnú zásobu, len aby presvedčil väzniteľov, že pre režim nie je hrozbou. „Ak ste chceli prežiť, museli ste predstierať, že ste hlúpy,“ vysvetľoval neskôr Pran.
Jedol potkany, aby prežil
Od rána do večera drel na ryžových poliach, po nociach musel spolu s ostatnými unavený počúvať komunistickú propagandu. Denný prídel jedla bola lyžička ryže a aby vládal pracovať, potajme jedol kôru stromov, potkany a hady. Po dvoch rokoch ho presunuli do dediny Bat Dangkor, kde robil sluhu miestnemu pohlavárovi diktátorského režimu. Po ďalšom roku ustavičného strachu o svoj život prestával veriť, že sa raz dostane na slobodu.
Len pár rokov predtým bol Dith Pran šťastne ženatým Kambodžanom, ktorý si zarábal ako sprievodca a tlmočník pre zahraničných novinárov. Ako chlapec zažil japonskú okupáciu Kambodže, ktorá bola kedysi súčasťou Francúzskej Indočíny. V škole si preto vycibril francúzštinu a sám sa naučil aj po anglicky, čo mu pomohlo získať miesto tlmočníka pri americkej armáde. Keď vypukla občianska vojna medzi jednotkami diktátora Lon Nola a komunistickými Červenými Kmérmi, prišiel do hlavného mesta Phnom Penh a ponúkal svoje služby sprievodcu zahraničným reportérom.
Osudový Schanberg
V roku 1972 priletel do Kambodže Sydney Schanberg z denníka New York Times, aby písal o rozširovaní vietnamskej vojny do okolitých štátov južnej Ázie. Na letisku ho vítal práve Dith Pran a obaja sa veľmi rýchlo stali dobrými priateľmi. Čoskoro pracoval Dith exkluzívne už len pre Schanberga.
„Nikdy by som bez neho nedokázal to, čo sa mi podarilo,“ tvrdil Schanberg. Pran mu na jar 1975 zachránil život. Keď sa Američania stiahli z Vietnamu, chaos v Kambodži ich prinútil opustiť aj Phnom Penh. Dith dostal vďaka Schanbergovi svoju ženu a štyri deti preč z krajiny, rozhodol sa však ostať a pomôcť svojmu priateľovi pri informovaní o nástupe Červených Kmérov k moci. Tí začali 17. apríla s krvavým čistením mesta. Schanberg zisťoval počty zranených a preto navštívil nemocnicu. Tú už nemal nikdy opustiť. Spolu s ďalšími cudzincami ich zaistili vojenské jednotky a naložili do obrneného auta. Dith s vojakmi dlho vyjednával. Skupinu nakoniec prepustili. Schanberg sa až neskôr dozvedel, že ho zachránila Dithova tvrdohlavosť. Vojaci mu vraveli, aby odišiel, ak nechce vidieť, ako cudzincov zabijú. Tým, že to odmietol, ostal Schanberg nažive. Musel však okamžite opustiť krajinu. Svojho priateľa sa mu už za hranice nepodarilo dostať.
Oscarový príbeh
Štyri a pol roka žil Dith Pran v krajine, kde neexistovalo žiadne právo či sloboda a ktorú sa terorizovaním snažil komunistický režim prerobiť na beztriednu agrárnu spoločnosť. Jeho nočná mora sa skončila v januári 1979, keď do Kambodže vtrhli Vietnamci. O šesť mesiacov neskôr sa rozhodol ujsť do Thajska, kde dorazil 3. októbra. O šesť dní neskôr sa tu s ním stretol Sydney Schanberg. „Plakali sme a plakali,“ hovorí Schanberg v dokumente Posledné slová. „Povedal som mu, či mi môže odpustiť, že sa mi nepodarilo ho dostať von. A on mi odpovedal, že mi nemá čo odpúšťať,“ dodáva Schanberg. Je rád, že túto scénu nechali v takejto podobe aj vo filme Vražedné polia režiséra Rolanda Joffého, ktorý získal troch Oscarov.
Film vznikol v roku 1984 na základe životného príbehu Ditha Prana, len dva roky predtým, ako mu udelili americké občianstvo. Pran sa neskôr stal fotoreportérom denníka New York Times a svoj život zasvätil tomu, aby svet nikdy nezabudol na hrôzy genocídy a nedovolil, aby sa zopakovali.
Pran zomrel ako 65-ročný v nemocnici v New Jersey na následky nádorového ochorenia pankreasu. Stihol sa však dožiť uväznenia popredných vodcov režimu Červených Kmérov, ktorí sa pred súd dostali až minulý rok. Pran chcel, aby svet nezabudol, čo títo ľudia urobili jeho krajine. „Ak to pre mňa môžete urobiť, moja duša spočinie v pokoji,“ bolo jeho posledné prianie.
