Aj vy ste sa už kriticky vyjadrili k novému tlačovému zákonu, ktorý presadzuje slovenská vláda. Zaujíma táto téma Brusel?
„Kolegovia z komisie si to všimli a pýtajú sa ma na to. Zaujalo ich to na pozadí ratifikácie Lisabonskej zmluvy, pretože to je veľmi sledovaná vec. Uvedomujú si vážnosť situácie na Slovensku - hovoril som o tom i teraz na kolégiu komisie, kde preberáme národné udalosti, ktoré majú širší dosah. Dúfam, že si obe strany, teda vláda a opozícia, uvedomujú citlivosť spojenia európskej zmluvy s domácim zákonom i citlivosť samotnej slobody médií pre každý demokratický štát."
Má Slovensko v Bruseli poškodenú povesť - pre tlačový zákon, Lisabonskú zmluvu, častý konflikt s Maďarmi?
„Nemyslím, ale rozhodne by jeho obraz mohol byť lepší."
Teraz sa bude o Slovensku viac hovoriť pre euro. Ovplyvnia udalosti ako kontroverzia okolo tlačového zákona slovenské šance na prijatie do eurozóny?
„Euro je vážna a citlivá téma. Akokoľvek ide hlavne o finančný proces, je to zároveň proces žijúci v politickom prostredí, pretože rozhodnú politici. A politické prostredie je citlivé na faktor udržateľnosti, čo znamená určitú stabilitu. Preto je teraz nesmierne dôležité zodpovedať na veci typu tlačový zákon a ratifikácia Lisabonskej zmluvy európskym spôsobom, teda nie takým, ktorý sa riadi krátkodobým osobným záujmom na úkor dlhodobého záujmu krajiny. Slovensko musí splniť ekonomické kritériá a tu urobilo dosť. Ostáva mu udržať inflačné tlaky pod kontrolou a v tom sa jeho schopnosť bude hodnotiť veľmi striktne, pretože krajina zažíva bezprecedentný rast ekonomiky. Politický kontext je však tiež dôležitý. Preto dúfam, že sa obe zmienené veci vyriešia do hodnotenia Slovenska o pripravenosti na euro (komisia rozhodne 7. mája - pozn. red.)."
Ako ste vnímali nedávny konflikt medzi Európskou komisiou a novými členskými štátmi pre víza do USA? Porušili nováčikovia vrátane Slovenska spoločné pravidlá hry, alebo postupovali správne?
„Už na summite EÚ a USA v júni 2004, ktorý bol prvým po rozšírení, zaznela z komisie požiadavka na zahrnutie nových štátov do bezvízového režimu. Takže nie je pravda, že by Brusel pre nováčikov nič neurobil. Tlak komisie na tej najvyššej úrovni tu teda bol. Zároveň platí, že je dobré, že sa sami nováčikovia snažia a nečakajú len na úniu, pretože Spojené štáty sa spoliehajú viac na dôveru s konkrétnou krajinou než na nejaký veľký, pre nich neprehľadný celok, a je preto ťažšie dosiahnuť výsledok v celku. Ja som bol preto jedným z tých komisárov, ktorí vnímali aktivitu Česka, Slovenska a ďalších krajín kladne. Svojím ťahom na bránku môžu napomôcť celkovej dohode, ktorá zrovnoprávni všetkých európskych občanov voči USA."
Postup nováčikov sa väčšine krajín nepáčil a komisia o ňom viedla trojhodinovú uzavretú a údajne vystupňovanú debatu. Bude Brusel novým krajinám nápomocný alebo im bude hádzať polená pod nohy?
„Z tej debaty nevyplynul ani rozkol, ani rozchod dvoch pohľadov, ale záujem dosiahnuť spoločnú dohodu, kde časť práce môžu odviesť nováčikovia a časť musia urobiť komisie. Teraz ide len o to, aby sa oba póly zišli čo najskôr, pretože okno príležitostí na americkej strane je veľmi krátke. Bezvízový styk ponúka táto administratíva, takže k dohode musí dôjsť tento rok."
Máte na starosti i oblasť športu, preto: čo si myslíte o bojkote otváracieho ceremoniálu OH v Číne? Mali by západoeurópski politici v dôsledku porušovania ľudských práv čínskym režimom zostať doma?
„Účasť jednotlivých politikov je na ich zvážení, na ich zodpovednosti. Ja ako eurokomisár zodpovedný okrem iného aj za šport, som proti tomu, aby sa bojkotoval šport, pretože šport môže napomôcť dialógu, posolstvu humanity."
Ako pomôže niekoľkohodinové otvorenie väzňom svedomia v čínskych celách?
„Čína je od roku 2001 stále viac v reflektore medzinárodnej pozornosti práve v súvislosti s hrami a myslím, že to cíti. Vedie sa s ňou politická diskusia o ľudských právach. Aj olympijské hnutie má vo svojej charte myšlienky humanizmu a rovnosť človeka s človekom. Teraz ide len o to, aby sa napĺňali, čo je, samozrejme, veľká výzva."
Tak inak, keby vás pozvali ako hlavu štátu, išli by ste na otvárací ceremoniál?
„Ja sám nepôjdem na otvorenie hier. Z rodinných dôvodov, pôjdem až na paralympijské hry. Pozrite, bojkot hier nepožaduje ani dalajláma, naopak, považuje ich za príležitosť vyvinúť tlak na Čínu v ľudskoprávnych otázkach. Ja s tým súhlasím. Dialóg je viac než gestá, ktoré nemusia byť vždy účinné alebo správne pochopené."
Je rok medzikultúrneho dialógu, vy ste zaňho v komisii zodpovedný. Videli ste film holandského politika Geerta Wildersa Fitna? Čo naň hovoríte?
"Videl som len ukážky s komentárom. Potvrdzuje to potrebu nášho úsilia a znovu poukazuje na nebezpečenstvo kolektívnej viny. Obviňovať z terorizmu islam ako celok je nepoctivé a nebezpečné. Pomyselná deliaca línia medzi civilizáciami neprechádza medzi kresťanským a islamským svetom, ale vnútri danej kultúry - deliacou čiarou je na jednej strane úcta k životu a na druhej fanatizmus. Adolf Hitler sa narodil v našom civilizačnom celku a jeho fanatizmus priniesol miliónové obete, viac než islamský terorizmus."
Cieľom kampane komisie je medzikultúrny dialóg. Aké miesto v ňom patrí islamu?
"Súčasťou aktivít sú projekty, ktoré majú obmedziť islamofóbiu na jednej strane a náboženskú radikalizáciu na druhej strane. Islam však nie je samostatná prioritná jednotka nášho plánu, tou je medzináboženský dialóg."
Zastrešujúca mimovládna organizácia European Network Against Racism skritizovala spôsob rozdeľovania peňazí z balíčka na medzikultúrny dialóg, podľa neho sa stráca v medzičlánkoch a nejde ľuďom v teréne. Ako chcete presvedčiť, že medzikultúrny dialóg nerovná sa vyhadzovaniu peňazí?
"Naša kampaň nemá financovať lokálne jednorazové akcie, ale mobilizovať, aby sa dialóg kultúr trvalo usadil v európskej politike. Nemáme a ani nemôžeme nahradiť projekty priamo na mieste; rozpočet máme veľmi limitovaný - desať miliónov eur - a pretože za kultúru sú zodpovedné jednotlivé štáty, sú limitované i možnosti komisie. Prevažná časť peňazí ide do zastrešujúcich uzlov a ich využitie na mieste je na zodpovednosti každého štátu. Napríklad platíme network organizácií z niekoľkých štátov, koordinovaný Českom, ktorý je zameraný na mestskú kultúru, kultúru na sídliskách. Či konkrétne akcie tohto networku na danom sídlisku budú mať zmysel, na to komisia už nedohliadne."
Ľudia, ktorí chcú viesť dialóg, si k nemu cestu nájdu. I preto padla kritika - či únia neplytvá peniazmi tam, kde sa už komunikuje alebo kde sa nechce komunikovať?
"Dialóg je dôležitý vždy a musíme sa oň pokúšať, aj keď oň nie je dvakrát záujem, hlavne v rôznorodom prostredí ako Európska únia. Potrebu dialógu ukázalo už rozšírenie: som presvedčený, že napríklad slávny poľský inštalatér bol spojený hlavne s neznalosťou reálnej situácie v únii pre rozšírenie."
Koho je to dialóg? Francúzov so Slovákmi alebo Slovákov spoločne s Francúzmi s cudzincami mimo únie?
"Zasahuje do všetkých vami zmienených rovín, pretože všetky sa v Európe bez hraníc prelínajú."
Ako hodnotíte slovensko-maďarské vzťahy?
"Na politickej úrovni vidím oveľa tvrdšie vyhlásenia a odkazy než v minulých rokoch. Ako vnútri Slovenska, tak cez slovensko-maďarskú hranicu. Na tej občianskej úrovni sú tie vzťahy veľmi dobré a boli také i v minulosti. Len by to chcelo, aby sa viac prenášali i do tej veľkej politiky, pretože občania volia, politici reprezentujú a vytvárajú spätné podnety pre občianske spolužitie."
Aký je teda váš odkaz Slovensku? Aby ľudia menej volili Jána Slotu?
"Nejde len o Jána Slotu. Radikalizáciu vidím i na druhej strane, teraz myslím hlavne formovanie Národnej gardy v Maďarsku. Tak Slováci, ako aj Maďari musia byť pripravení akceptovať minulosť, miestami veľmi bolestnú, ako historický fakt, a nie ako mechanizmus pre vzájomné revanše v roku 2008. Musia byť pripravení prevziať svoj diel európskej zodpovednosti, pretože, ako chcete dosiahnuť zmier s cudzincami z iných etník a kultúr, keď sa nedohodnú ani blízki susedia."
Mandát v komisii sa vám končí budúci rok. Chceli by ste zostať?
„Teraz tá otázka nie je úplne aktuálna, ale špekulácie zostávajú. Už niekoľkokrát sa ma pýtali, či chcem kandidovať na slovenského prezidenta a ikskrát som odpovedal, že o tom neuvažujem. Napriek tomu som stále v rôznych anketách. Pozrite, vláda je iná než tá, ktorá ma sem vyslala. Ja som v politike už sedemnásť rokov a viem si predstaviť život mimo nej - nech už tu v Bruseli, kde teraz žijem a mám tu časť rodiny, alebo v Bratislave, kam sa snažím vracať každý víkend.
Autor: Brusel
