BRATISLAVA. Pravda nestačí. Poslanci vládnej koalície trvajú na tom, že médiá musia uverejňovať podľa zákona aj reakcie na pravdivú informáciu.
Niekoľko týždňov trvajúca debata o tlačovom zákone sa blíži ku koncu. Dnes alebo zajtra budú poslanci hlasovať o zákone, ktorý predložil minister kultúry Marek Maďarič zo Smeru hlasovať.
Návrh zákona po kritike Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) čiastočne zmenil. Podľa opozície a vydavateľov nedostatočne.
Je pravdepodobné, že zákon zostane v podobe, akú oznámil minulý týždeň premiér Robert Fico - s kontroverznou podobou práva na odpoveď, ale bez možnosti, aby ministerstvo rozdávalo pokuty novinám.
„Vydavatelia a s nimi aj opozícia sa snažia presvedčiť verejnosť o tom, že bránia slobodu tlače a právo na slobodu prejavu. Vydavatelia však nebránia svoje práva ani práva ľudí, ale svoje privilégiá,“ povedal včera v parlamente Maďarič.
Noviny sa vraj tak silno bránia zákonu, lebo nechcú stratiť svoj monopol na pravdu.
Hoci boli prejavy väčšiny rečníkov emotívne, rozpravu miestami sledovalo len asi 30 poslancov.
Festival mätenia
Predseda poslaneckého klubu Smeru Miroslav Číž si myslí, že opozícia pri tomto zákone predvádza „festival neuveriteľného mätenia spoločnosti“.
Argumentoval aj tým, že právo na odpoveď bolo aj za prvej ČSR. „Máte pocit, že za prvej republiky boli noviny zahltené odpoveďami rozdivočených štátnych orgánov?“ pýtal sa.
Číž, poslanec SNS Rafael Rafaj, ale aj ďalší rečníci argumentovali tým, že právo na odpoveď je vo viacerých európskych krajinách. Podpredseda HZDS Milan Urbáni hovoril, že pravda je zložitý pojem, a preto je lepšie, keď sa odpoveď bude môcť uplatniť len na faktické tvrdenia. Opozícia sa ešte včera pokúsila o ďalšie kompromisné vyriešenie práva na odpoveď.
Právo aj pre politikov
Podpredseda KDH Daniel Lipšic navrhol, aby si právo na odpoveď nemohli uplatniť verejní činitelia - teda najmä politici. Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda Lipšicov návrh otvorene podporil a povedal, že by jeho prijatie priblížilo aj schválenie Lisabonskej zmluvy. „Ja tvrdím, že právo na odpoveď dávate do tlačového zákona preto, aby ste dali právo na odpoveď politikom a zločincom. Vy tvrdíte, že občanom,“ vysvetľoval Lipšic.
SMK by prijatie Lipšicovej zmeny automaticky neprimalo, aby podporilo tlačový zákon, alebo Lisabonskú zmluvu, povedal jej podpredseda Miklós Duray. Maďarič s Lipšicovým návrhom nesúhlasí.
„Nemyslím si, že je správne upierať právo na odpoveď celej škále funkcionárov - či už na centrálnej, alebo na miestnej úrovni. Najmä z toho dôvodu, že sú veľmi často títo ľudia v médiách pertraktovaní cez ich súkromie,“ povedal Maďarič.
Okrem spoločnej správy pripravili koaliční poslanci dva pozmeňujúce návrhy.
Jeden Rafaela Rafaja o prelomí ochrany zdroja, ak to bude potrebné pre trestné stíhanie a druhý Jána Senka zo Smeru. Ten hovorí, že titulok odpovede nebude musieť byť rovnako veľký ako bol titulok pôvodného textu.
Prezident ho skôr podpíše
Prezident Ivan Gašparovič: povedal, že tlačový zákon skôr podpíše ako nepodpíše, lebo je potrebný.
Myslí si, že ak ho aj poslanci schvália, tak nemusí ešte platiť. Ostáva totiž možnosť obrátiť sa na ústavný súd a na európsky súd.
Ústavný súd môže rozhodnúť o pozastavení jeho platnosti.
Rafaj hovorí, že poslancov čaká ruská ruleta
K zmenám v tlačovom zákone nepomohlo ani prehováranie v divadle.
Koalícia a opozícia dnes budú v parlamente pravdepodobne opäť skúšať, kto má pevnejšie nervy.
Poslanci by mali hlasovať o tlačovom zákone, a keď ho schvália, aj o Lisabonskej zmluve Európskej únie.
V tlačovom zákone už podľa poslancov žiadne zmeny nenastanú. Myslí si to aj predseda KDH Pavol Hrušovský, ktorý sa snažil podpredsedu Smeru Dušana Čaploviča presvedčiť aj v sobotu na premiére v divadle.
Opozícia síce tvrdí, že ak sa zákon nezmení, za Lisabonskú zmluvu nezahlasuje, nemyslia si to však všetci poslanci. Viacerí vládni poslanci sa spoliehajú na časť SMK, kde poslanci okolo Zsolta Simona uvažujú, že Lisabonskú zmluvu podporia.
Csáky: Držíme spolu
Predseda strany Pál Csáky sa včera tváril spokojne. Dohoda podľa Csákyho krídla znie, že klub bude v tomto jednotný.
Poslanci okolo Simona hovoria, že to môže znamenať aj to, že za zmluvu zahlasujú. „Csáky ťahá za kratší koniec,“ povedal SME jeden z nich.
Po schválení tlačového zákona zasadne poslanecký klub strany, kde sa rozhodne, ako ďalej. Simonova skupina sa tvári, že pozmeňujúce návrhy, ktoré sú v spoločnej správe, by jej mohli, na rozdiel od zvyšku opozície, stačiť. Oficiálne Simon stále nechce povedať, ako bude hlasovať. Csáky na vtipy novinárov, či bude vylučovať zo strany už v piatok, alebo až v pondelok, so smiechom odpovedal, že radšej až na budúci týždeň.
Dzurinda: Smeráci tlačia
„Je možné, že sa bude hlasovať, je možné, že to prejde a je možné, že to neprejde, a potom už všetci máme ruskú ruletu na stole,“ povedal predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj. Možnosti, že by Smer vyhlásil referendum o Lisabonskej zmluve, neverí.
Rovnako aj predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda. „Neverím, že to smeráci myslia čo len trošku vážne. Sú to len hrozby, jeden z ďalších prostriedkov nátlaku,“ povedal.
Predkladateľ zákona Ján Podmanický sa tváril pokojne. „Opozícia raz zahlasuje.“
Debatu z balkóna sledovala predsedníčka Slovenského syndikátu novinárov Zuzana Krútka. Často nesúhlasne krútila hlavou, napríklad, keď poslanec Smeru Dušan Jarjabek reagoval faktickou poznámkou na vystúpenie Tomáša Galbavého z SDKÚ.
„Keď sa vrátim trošku dozadu, tak si spomínam na vyjadrenie predsedníčky syndikátu, ktorá povedala, že zákon je dobrý a bojí sa, aby ho poslanci nepokazili v parlamente,“ povedal Jarjabek.
„To tak ani nebolo myslené, ako je to citované. Pán Galbavý hovorí presne to, čo my chceme,“ hovorí Krútka.
Monika Tódová
