BRATISLAVA. Dnes štrajkujú pred Národnou radou študenti, ktorí „doplácajú“ na zákon o vysokých školách z roku 2002 a jeho novelizáciu platnú od septembra 2007. Sú presvedčení, že školy nemajú právo vyberať školné od študentov, ktorí začali študovať ešte pred novelou dva odbory naraz, alebo jeden skončili a pokračujú v štúdiu druhého. Školy si za štúdium pýtajú desaťtisíce. Len na Univerzite Komenského evidujú viac ako 1200 výziev na úhradu školného za prekročenie štandardnej dĺžky štúdia.
Drahá skúsenosť
Barbora Čelková absolvovala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského od roku 2000 do roku 2002 štyri semestre. „Keď som na štúdium nastúpila, tento zákon neplatil. Teraz mám platiť 15-tisíc za semester.“ O dva roky nastúpila na štúdium religionistiky na Filozofickej fakulte. „V minulom školskom roku som dostala čestné vyhlásenie, aby som vyplnila doterajšie štúdiá na vysokej škole. Na študijnom oddelení mi o tom nevedeli nič povedať. Na webovej stránke tiež nič nebolo.“
Uprostred marca prišla Barbore správa, že stráca nárok na sociálne štipendium. Z jej čestného vyhlásenia totiž vyplynulo, že prekročila štandardnú dĺžku štúdia. „Okrem toho mi oznámili, že mi príde výzva zaplatiť za letný semester do konca marca. Nakoniec mi sociálne štipendium vrátili.“ Barbora by tak prišla do ukončenia bakalárskeho štúdia o 75tisíc. Dokončenie školy ju vyjde najmenej na 45-tisíc korún.
Otvorený list
Študenti v otvorenom liste ministrovi školstva a poslancom upozorňujú na retroaktivitu zákona. Poukazujú tiež, že školy môžu pýtať školné aj od študentov, ktorí sa zapísali na študijný program, ale nenastúpili.
„Táto vláda zaviedla divoké spoplatnenie a s chaosom. Ministerstvo vydalo usmernenie, ako vyberať poplatky pre vysoké školy. Tento krok ešte viac podporilo a potvrdilo chaos vo vyberaní,“ povedal včera exminister školstva Martin Fronc.
S ďalšími poslancami dal podnet na Ústavný súd z dôvodu nespravodlivosti a nezachovávania rovnosti medzi študentmi. Súd ho prijal a bude sa ním zaoberať.
„Zákon je v súlade s ústavou,“ hovorí Andrea Stoklasová z ministerstva školstva. Zákon podľa nej neznevýhodňuje žiadnu skupinu študentov. To, že niektoré školy od študentov, ktorí prekročili štandardnú dĺžku štúdia, peniaze nepýtali, označila za rozhodnutie, na ktoré majú právo.
Hovorkyňa ministerstva Dana Španková povedala, že vysoké školy sú zo zákona povinné informovať študenta, že mu vznikla povinnosť uhradiť školné. Ak by tak robili, zrejme by predišli viacerým nedorozumeniam, ktoré vznikli.
Prány názor
„Cieľom protestu je poukázať na zákon, ktorý sa nedá interpretovať spôsobom, akým to robia vysoké školy a na rôzny výklad zákona na rôznych školách a v rôznych prípadoch, a atmosféru strachu, ktorú medzi tretiakmi a piatakmi na mnohých školách vyvolali prísľuby vedení škôl o disciplinárnych konaniach ak nezaplatenia školné,“ uviedla koordinátorka protestu Zuzana Luptáková.
Právnik Vladimír Šárnik pre SME po preštudovaní zákona povedal, že podľa neho výslovne určuje, že na študentov prijatých pred 1. septembrom 2007 sa ustanovenia novely o školnom nevzťahujú. Dodáva že „formulácia ustanovenia je mimoriadne nešikovná a môže zvádzať k účelovému výkladu.“ Do konca augusta minulého roka povinnosť platiť poplatok pri súbežnom štúdiu alebo štúdiu ďalšieho študijného odboru určená nebola.
Vysokoškoláci chcú otvoriť aj otázku, prečo šikovní študenti, ktorí zvládajú dve školy, majú platiť za vzdelanie.
