Prednosťou konského hnoja je nižší obsah vody. Ľahšie sa s ním preto manipuluje a následne sa aj rýchlejšie suší. Aj napriek tomu sa nestretávame s predajom sušeného konského hnoja, popri bežne predávanom sušenom hovädzom hnoji.
Konský hnoj sa môže v záhradkách používať ako plnohodnotné organické hnojivo. Pri slamnatom konskom hnoji však treba zohľadniť podiel primiešanej podstielky.
Aplikácia konského hnoja v záhradkách je spojená s rizikom infikovania pôdy pôvodcom choroby nazývanej tetanus. Baktéria Clostridium tetani prežíva v pôde viac ako 20 rokov. Nevyhubí ju ani sušenie výkalov. Konský hnoj by mali preto používať len záhradkári, ktorí sú očkovaní proti tetanu.
Konský hnoj sa používal na vyhrievanie pareniska a menších fóliovníkov a skleníkov. Pri jeho fermentácii v pôde sa totiž vytvára oveľa viac tepla ako pri používaní hovädzieho hnoja alebo zvyškov rastlín. Výhodná je preto aj jeho jarná aplikácia do pôdy na záhonoch cudzokrajných letničiek. Urýchľuje klíčenie a vzchádzanie a chráni rastliny pred jarnými mrazmi.
Nesmieme však zabúdať na podmienky fermentácie hnoja. Do pôdy sa musí zapraviť súvislá, najmenej 20 centimetrová vrstva. Pri premiešaní hnoja s pôdou k fermentácii a teda ani k ohrievaniu okolitej pôdy a prízemného vzduchu nedochádza. Vrstvu hnoja premiešame s pôdou až pri jesennom dvojvrstvovom prerýľovaní pôdy.
Konský hnoj nie je vhodný na prihnojovanie trávnikov. Neodporúča sa ani na nastieľanie hriadok zeleniny, jahôd či záhonov okrasných rastlín.
Zoltán Bedrna
