Na to, že sú za mier, sú totiž občas trochu militantní, agresívni, útoční a nevyberaných spôsobov.
Niektorí sú členmi azda najznámejšieho a podľa niektorých názorov aj najvplyvnejšieho izraelského mierového hnutia Mier teraz.
To má teraz 30 rokov a naši mierotvorní známi to chcú poriadne osláviť.
Veď boj za mier to je veľká myšlienka, ktorá musí osloviť azda každého. Aspoň tak mi to vysvetľovali, keď som si dovolila byť skeptická k ich názoru.
Keď som sa ich opýtala, prečo sú teda na okraji izraelskej spoločnosti, povedali, že ľudia ešte na mier nedozreli.
Mne sa skôr zdá, že je to preto, že ľudia v Izraeli by nechceli taký mier, aký ponúka Mier teraz.
Teda mier, ktorý by znamenal veľké ústupky, prílišnú veľkorysosť a zdôrazňovanie toho, že všetko zlo je len na izraelskej strane, ktorá by za každých okolností mala byť morálnejšia ako Arabi.
To radšej budú trpieť pod palestínskymi raketami a strachu z toho, ktorý z nepriateľov židovského štátu to so svojou nenávisťou poženie až k vojne.
Napriek tomu je dobré, že ľudia a hnutie Mier teraz existujú. Izrael nevyzerá vo svete až tak militantne a Izraelčania tiež potrebujú zrkadlo, lebo to, čo na palestínskych územiach občas robia, by ich nemalo napĺňať hrdosťou.
Priateľ môjho muža sa peacnikom (členom mierového hnutia) stal po tom, čo dva roky slúžil v Gaze.
Ani to mu však nebráni, aby každý rok pokorne nastúpil na záložnícku službu a opäť robil to, proti čomu v „civile“ bojuje.
Takých peacnikov je v Izraeli veľa. Ani oni sa nezbavili pocitu, že mier Izrael dosiahne len vtedy, keď si ho bude môcť dovoliť. Teda keď bude silný, nebojácny, bezpečný a hlavne vždy pripravený. Tento pocit z Izraelčanov asi nedostane nikto a nikdy. Ani 30 rokov hnutia Mier teraz.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
