BRATISLAVA. Pred sezónou sa väčšina extraligových šéfov zhodla, že majú silnejšie kádre aj zásluhou bohatších rozpočtov. Najvýraznejší posun dokázala Skalica s Pálffym a Zálešákom, martinský team-work, posilnil sa aj Zvolen. Košice urobili všetko pre to, aby sa po rokoch vrátili na trón.
Úroveň ligy v porovnaní s predchádzajúcimi určite nešla dole (výnimkou bolo iba tápanie výberu dvadsiatky), napriek tomu Slovan vyhral základnú časť s rekordným šestnásťbodovým náskokom. Primát v základnej časti bol lukratívnejší o vidinu dostať sa od budúceho roku do európskej ligy majstrov.
Úspešnosť Slovana stála na nadpriemernej osobnosti v bránke (Hovi) i schopnosti otriasť sa z kríz, ktoré sú v dlhej sezóne zákonité. Cígerovcov zastihla už na začiatku sezóny a potom na prelome rokov.
V Petrohrade sa vzchopili
Na januárovom turnaji majstrov Super Six v Petrohrade Bratislavčania našli vnútornú silu po rozpačitých výkonoch z domácej ligy. Nečakane vyhrali nad švédskym majstrom MoDo 4:1 a v boji o postup do finále stroskotali na neskoršom víťazovi Magnitogorsku až v samostatných nájazdoch.
Silu ukázali aj v play off, keď sa dokázali vylízať zo štádia klinickej smrti v semifinále s Trenčínom (1:3 na zápasy).
V úvode sezóny sa pomalšie rozbiehal center Kapuš, ktorý sa vrátil z ruskej ligy. Na pretlak drahých hráčov doplatil ešte pred jej začiatkom minuloročný kapitán Ľubomír Hurtaj, Slovan ho uvoľnil. Pred Vianocami však investoval klub do skúseného Róberta Dömeho, z ktorého sa rýchlo vyprofiloval silný kapitán, predĺžená ruka trénera: „Hral som vo všetkých kútoch sveta, ale lepšieho kouča ako Cígera som nezažil.“ Tak ako Döme v základnej časti strieľal góly prakticky v každom zápase, v play off sa precízne venoval najmä bráneniu.
Nedefinovateľný systém
Okrem toho, že Cíger preferoval hru na tri útoky, do ktorej občas podľa potreby citlivo preložil štvrtý na údržbu, ťažko definovať herný systém Slovana. Je zvláštny, viac stojí na intuícii a momentálnej disponovanosti hráčov. Nedá sa hovoriť o nátlaku či vyloženom bránení. Tím reagoval celoplošne na to, či sa darí jemu, alebo súperovi, či vedie, alebo prehráva. A vychádzalo to.
Finálové súboje
1994: Trenčín – Košice 3:2
1995: Košice – Trenčín 3:0
1996: Košice – Trenčín 4:1
1997: Trenčín – Košice 3:1
1998: Slovan – Košice 3:2
1999: Košice – Slovan 3:1
2000: Slovan – Zvolen 3:2
2001: Zvolen – Trenčín 3:1
2002: Slovan – Zvolen 4:2
2003: Slovan – Košice 4:0
2004: Trenčín – Zvolen 4:2
2005: Slovan – Zvolen 4:3
2006: Poprad – Žilina 3:4
2007: Slovan – Trenčín 4:0
2008: Slovan – Košice 4:3
Slovenské tituly
7x Slovan, 3xTrenčín, 3x Košice,
1x Zvolen, 1x Žilina
Cíger má dva tituly aj bez papiera
Tréner Slovana sa nebál presadiť na Slovensku nezvyklé metódy. V tréningu aj v prístupe k hráčom.
Tréner hokejistov Slovana Zdeno Cíger nie je stvorený pre duchaplnosti do televíznych mikrofónov. „Nejako mi dochádza fantázia,“ zvykne sa ospravedlniť. Pre trénerov je dôležité, aby im rozumeli hráči a naopak, oni dokázali vyhodnotiť ich spätnú väzbu.
Hoci všetky extraligové tímy trénovali v hlavnom augustovom prípravnom období na ľade dvojfázovo, Cíger si presadil jednofázové, zväčša trojhodinové bloky. O jednej popoludní už mali hráči voľno, no viacerí si podľa individuálnych potrieb pridávali v posilňovni alebo na bicykli.
„Ignoroval som posmešky, že s hráčmi sme sa venovali iba bagu. Náš špecialista na kondičnú prípravu Eugen Laczo všetko kontroloval a vyhodnocoval. V NHL zo zmluvy vyplýva, že hráč má v pracovnej náplni iba jednu tréningovú jednotku.“
Cígerove úspechy vyvolávajú u mnohých kolegov o to väčšiu žiarlivosť, že stále nemá na papieri najvyššiu trénerskú licenciu. „Nikdy som nepovedal, že si vzdelanie nechcem dokončiť. Narazil som však na nedostatok pružnosti na hokejovom zväze v otázke termínov. Nemienim niečo narýchlo stresovať. Často rozmýšľam, že by ma bavilo robiť s mládežou, tam sú najväčšie nedostatky. Nevidím, že z hokeja majú radosť. To je základný výstražný signál.“
