MOSKVA. Ukrajina je zdesená z tónu, akým sa jej Rusko vyhráža v súvislosti s jej snahou vstúpiť do NATO. Z Moskvy zazneli i návrhy odobrať Kyjevu za trest polostrov Krym či použiť vojenskú silu.
Odhodlaná Ukrajina
Ministerstvo zahraničia Ukrajiny zaslalo už ruskej strane nótu, v ktorej žiada vysvetlenie a upozorňuje, že podobné výroky môžu ochladiť rozvoj rusko-ukrajinských vzťahov.
Radca ukrajinského veľvyslanectva v Moskve Leonid Osavľuk vyhlásil: „Rusko sa musí zmieriť s myšlienkou, že Ukrajina vstúpi do NATO.“
Niekoľko ukrajinských poslancov nazvalo Rusko posledným koloniálnym impériom sveta, ktoré sa do roku 2020 rozpadne. Niektorí ukrajinskí politici ako odvetu chcú zobrať Rusku niekoľko oblastí, ktoré kedysi patrili Ukrajine, napríklad Belgorodskú oblasť.
Tvrdé ruské slová
Slovná prestrelka politikov je nezvyčajne ostrá. Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl generál Jurij Balujevskij včera dokonca pripustil použitie vojenskej sily v prípade vstupu Ukrajiny do aliancie.
Teritoriálne požiadavky voči Ukrajine vyslovil i predseda výboru dumy pre SNŠ (Spoločenstvo nezávislých štátov) Alexej Ostrovskij, ktorý pripúšťa možnosť vrátenia Krymu Rusku.
Najväčšie zdesenie na Ukrajine vyvolali informácie o výrokoch ruského prezidenta Vladimira Putina na nedávnom bukureštskom summite NATO.
Putin: Ukrajina vlastne nie je štát
Putin mal americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi povedať, že Ukrajina vlastne ani nie je samostatný štát.
„Chápeš, George, že Ukrajina, to dokonca ani štát nie je!... Časť jej územia je východná Európa, a tú podstatnú časť dostali do daru od nás,“ povedal podľa ruských novín Kommersant prezident Putin.
Olej do ohňa prilial tento týždeň aj ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
V rozhovoroch pre viaceré ruské médiá povedal, že Rusko bude musieť Ukrajine vo vstupe do NATO zabrániť.
Jadrom sporu by sa tak v budúcnosti mohol stať polostrov Krym, ktorý v 50. rokoch generálny tajomník Komunistickej strany ZSSR Nikita Chruščov daroval Ukrajine.
Dôležitý Krym
Spor Ukrajiny a Ruska o Krym nie je nový. Už v roku 1993 OSN Rusku dala najavo, že prípadné požiadavky na vrátenie polostrova nepodporí.
Rusko má na Kryme v prístave Sevastopoľ svoju veľkú vojnovú Čiernomorskú flotilu a vojenskú základňu, ktorá by mala byť do roku 2020 na požiadanie Ukrajiny zrušená.
Rusko tým bude mať značne obmedzený prístup svojej vojenskej flotily k teplým moriam.
Autor: Agentúra Epicentrum
